Snažíš sa svoje deti vychovávať rešpektujúco, ale často sa ti to nedarí?
Hlavne v náročných situáciách hovoríš vety, ktoré si počúvala, keď si bola dieťaťom a ktoré si si zaumienila, že tvoje deti nikdy počuť nebudú?
Vadí ti, že ťa tvoje deti nepočúvajú?
Že musíš všetko stokrát opakovať, až nakoniec vybuchneš, a potom ťa zožierajú výčitky svedomia, pocity viny a hanby?
Máš pocit, akoby ti rodičovstvo prerastalo cez hlavu?
Neutále počúvaš množstvo protichodných rád, ale zdá sa ti, že na tvoje dieťa aj tak nič nefunguje, takže máš už toho všetkého akurát dosť?