Dcéra: “Mami, spadla som a veľmi to bolí! Pozri, tečie mi krv!”
Mama: “Ale prosím ťa, veď sa nič nestalo, tak nevyvádzaj toľko!”
Vieš čo je adultizmus? Ja som donedávna vôbec netušila, že takéto slovo existuje. Keď som však zistila jeho význam, pochopila som presne, na čo sa vzťahuje. Vedela som, že tam patrí veľa toho, čo v mojom okolí pozorujem a keď som sa začala s týmto pojmom zaoberať hlbšie, zistila som, že tam toho patrí ešte oveľa viac. Patrí tam aj to, čo som aj ja vnímala do toho momentu ako „normálne.“ A nielen to. Zistila som, že k výskytu tohoto problému aj ja nevedomky prispievam.
Čo je adultizmus?
Podľa definície je adultizmus forma diskriminácie, ktorá sa zameriava na deti a mládež. Inými slovami, adultizmus je diskriminácia detí a mladých ľudí na základe veku. Je to teda forma násilia, ktorá je však tak integrovaná do našich štruktúr, že je systémovo plošne akceptovaná, a preto ju na prvý pohľad nevidíme, pokiaľ si ju nezačneme cielene všímať.
Adultizmus je, keď
- sa dospelý človek smeje z dieťaťa v momente, keď dieťa plače
- dospelý nazýva dieťa „deckom,“ či rôznymi posmeškami
- dospelý odpovedá za dieťa na otázky, ktoré sú položené dieťaťu
- dospelý rozpráva o dieťati v tretej osobe napriek tomu, že dieťa je pri rozhovore prítomné a dospelý ho pri tom ignoruje
- dospelý používa na dieťa akúkoľvek formu trestu či odmeny, či pochvaly
- dospelý dieťa manipuluje
- dospelý dieťa bez jeho vedomia fotí a zverejňuje jeho fotky
- dospelý dieťa neberie vážne
- dospelý si robí na adresu dieťaťa ironicke žarty alebo dvojzmyselné posmešky, ktorým dieťa ešte nerozumie
- dospelý nerešpektuje privátnu sféru dieťaťa
- dospelý dieťa bez opýtania pusinkuje, či objímá
- keď dospelý ignoruje dieťa a jeho emocionálne stavy
- dospelí považujú deti a mladých ľudí za problematických, neovládateľných, či neplnohodnotných a ich názor za nie dostatočne dôležitý
Adultizmus je všadeprítomný
Toto všetko sú situácie, ktoré by si dospelý človek k inému dospelému človeku nikdy nedovolil. A keby náhodou áno, ten druhý dosplelý by sa pravdepodobne veľmi rýchlo rázne ohradil.
Z nejakého dôvodu si však myslíme, že voči deťom je to v poriadku. A to len preto, že sú vzrastom menšie, maju menej životných skúseností a nedokážu sa ešte fyzicky brániť.
Z tohoto zoznamu je možno jasné, že adultizmus je všadeprítomný, aj keď si to mnohí z nás neuvedomujú. Stretneme sa s ním v našom jazyku, vo vtipoch, ktoré hovoríme, vo filmoch, ktoré pozeráme, v obchodoch, inštitúciách, a dokonca aj na miestach, ktoré sú primárne určené deťom, napríklad na školách, škôlkách, herničkách či ihriskách.
Ako zvládnuť adultizmus?
Adultizmus je všade a možno si tiež, tak ako ja pred nejakým časom, práve teraz mierne šokovaná/ý z toho, čo všetko je považované za adultizmus. Možno cítiš aj mierne pohoršenie, lebo si zistil/a, že tak ako aj ja, aj ty k tomuto problému nevedomky prispievaš. Nakoľko je adultizmus všadeprítomný, je teda dosť možné, že sa týka aj teba a tvojho dieťaťa. Ty sa však môžeš rozhodnúť k tomuto fenoménu neprispievať, a to tak, že
- premôžeš svoj prvotný odpor. Typická reakcia na to, keď sa dozvieme, že sme súčasťou systematického násilia a diskriminácie je:
“Ale veď aj ja, keď som bola malá/ý, tak som toto všetko zažíval/a a nič sa mi nestalo.” Alebo “To je prehnané! To nemôžem už ani….” - si všimneš, že to robíš. Pozoruj sa. Buď si vedomá/ý rôzych podôb adultizmu, ktoré ty sám/sama používaš a skús sa im vyhnúť. Pristupuj vedomo k svojej interakcii s deťmi a mladými ľuďmi
- si zvedomíš a charakterizuješ svoje vlastné predsudky a stereotypy voči malým deťom a mladým ľuďom
- budeš rešpektovať hranice svojho dieťaťa, iných detí a mladých ľudí
- sa naučíš rešpektujúco komunikovať hranice svojim deťom a iným ľuďom
- začneš rozlišovať, čo je tvoja zodpovednosť ako rodiča voči svojmu dieťaťu a čo je len moc a kontrola, ktorú nad ním vykonávaš len preto, že si dospelý/á, a preto MÔŽEŠ
Ako z toho von?
Cieľom tohoto článku nie je ukazovať prstom, ani robiť výčitky svedomia. Cieľom tohoto článku je zvýšiť povedomie v tejto oblasti, aby sme boli vedomejší tohoto problému a prítomnejší v našej interakcii s deťmi a mladými ľuďmi.
Už zvedomemenie si toho, že používame túto formu mocenskej nerovnováhy, dokáže urobiť veľkú zmenu. Oplatí sa tiež pracovať na svojej komunikácii s deťmi, aby sme im ukázali, že adultizmus nie je normálny. Normálny je rešpekt, úcta, empatia a rovnocennosť. To je ten štandard, ktorý by malo mať zo svojho detstva zažité každé dieťa. Cieľom teda nie je to, aby si naše deti zvykli na to, čo tu už aj tak je, ale aby si z domu zvykli na to, ako by to v ideálnom svete malo byť. Ako by spolu mali ľudia komunikovať a k sebe pristupovať. Verím tomu, že vymiznutie adultizmu z našej spoločnosti by výrazne pomohlo obmedziť aj výskyť veľkého množstva ďalších -izmov z nášho sveta.
Aké sú tvoje skúsenosti s touto témou? Stretávaš sa adultizmom v tvojom živote? Podeľ sa so svojimi skúsenosťami vo facebookovej skupine Komunikácia srdcom. Okrem úžasnej komunity rodičov súzniacich s princípmi rešpektujúceho rodičovstva tam dostaneš relevantné odpovede na svoje otázky ohľadne komunikácie s deťmi. Nájdeš tam tiež diskusie ohľadne výziev rešpektujúceho rodičovstva, rozhovory s inšpiratívnymi mamami, pravidelný prísun inšpiracie a impulzov, ktoré ti uľahčia život s deťmi a veľa ďalšieho….
Teším sa na teba v skupine!
