Tvoje dieťa práve rozlialo pohár vody/rozbilo tanier/vypľulo obsah ústnej dutiny na gauč a teba ide roztrhnúť od hnevu, lebo to je teraz to úplne najposlednejšie, čo chceš riešiť. Zišiel by sa ti pár rúk, ktorý by túto pohromu pomohlol utrieť, avšak, tvoje dieťa nielenže nepomáha s odstraňovaním následkov jeho činov, ale… neveríš vlastným očiam… stojí a smeje sa! Má na tvári úsmev od ucha k uchu, akoby sa náramne bavilo. Keď ho tam vidíš, prejde tebou zúrivosť a prestávaš sa ovládať…
Je ti takáto situácia povedomá?
Existuje všeobecné presvedčenie, že keď sa deti smejú, robia tak preto, že vidia niečo vtipného alebo zábavného. Konieckoncov, to sú situácie, kedy ich my takto zažívame a je preto prirodzené, že naša interpretácia ich smiechu znie asi takto:
„Dobre sa na mne baví.“
„Chce ma vyprovokovať.“
„Vysmieva sa mi.“
„Chce ma naštvať.“
„Je drzý/á.“
Avšak, ten smiech, ktorý zažívame v situáciách, kedy sa na nich my dospelí hneváme alebo sa s nimi hádame, je iný smiech. Tento smiech nevychádza z uvoľnenia ani z pobavenia.
Prečo sa deti smejú, keď sa my hneváme?
Ten smiech, ktorý my takto negatívne intepretujeme, si naše deti nevyberajú. „Deje sa im” úplne automaticky.
Keď sa deti totiž ocitnú v situácii, v ktorej sa cítia ohrozené alebo v strese, ich tela reagujú vylúčením hormónov stresu. Tieto hormóny zvyšujú ich srdcovú frekvenciu a dýchanie, aby im pomohli čeliť nebezpečenstvu. V tomto momente môže smiech detí slúžiť ako spôsob uvoľnenia napätia a zníženia hladiny hormónov stresu v ich tele. Smiech detí v situáciách ohrozenia je teda spôsobený ochrannou reakciou ich vlastného tela.
Aj z evolučného hľadiska má táto reakcia význam. Keď sa deti v minulosti cítili v ohrození, napr. nejakým členom iného kmeňa, ktorý práve raboval ich jaskyňu, mali deti len jeden nástroj ako sa zachrániť – vlastný úsmev. Ten úsmev, ktorý hovorí “prosím, neubližuj mi, som milučký/á a ešte k tomu úplne neškodný/á.” Aj v súčasnosti tento spôsob deeskalácie konfliktu deti využívajú, a to práve vtedy, keď sa snažia vyhnúť konfrontácii s nami, dospelými. Robia teda, čo môžu, aby sa vyhli nášmu hnevu a kritike, zmiernili napätie a získali nás na svoju stranu. Len bohužiaľ neočakávajú, že na nás to bude mať úplne opačný efekt a celú situáciu to len vyhrotí.
Ako reagovať na provokatívny smiech detí?
- Buď si vedomý/á svojich interpretácií ich smiechu.
- Mysli na to, že sa deti môžu smiať aj v situáciách, kedy sa nám to nezdá byť vhodné. Deti majú svoje vlastné spôsoby, ako sa vyrovnávať so stresom a úzkosťou.
- Na tento úsmev nereaguj. Tvoje dieťa s najväčšou pravdepodobnosťou vôbec nevie, že sa smeje.
- Zmierni napätie medzi vami, aby sa dieťa cítilo bezpečnejšie
- Až potom začni riešiť konflikt, ideálne tak, aby každý dostal to, čo potrebuje.
Pokiaľ si nie si istá, ako také riešenie konfliktu podľa princípov nenásilnej komunikácie môže vyzerať, stiahni si zadarmo Ebook s 10 princípmi, ako vyriešiť akýkoľvek konflikt medzi deťmi, ktorý ti pomože rešpektujúco riešit konflikty medzi deťmi s ľahkosťou a istotou v akejkoľvek situácii.
