Trápia ťa výčitky svedomia, keď si v práci, lebo si myslíš, že tým svoje deti zanedbávaš a že by si mala byť radšej s nimi? A keď si s nimi, tak máš zase pocity viny, lebo máš dojem, že by si mala byť v práci, zarábať peniaze a robiť niečo pre svoju kariéru?
Teraz teda nemám na mysli tie výčitky svedomia a pocity viny, ktoré ťa prepadnú vtedy, keď sa na tvoje dieťa vykričíš. Mám na mysli tie, ktoré sa možno aj u teba tiahnu celým tvojim rodičovstvom už od momentu, od ktorého sa narodilo tvoje dieťa, bez ohľadu na to, čo robíš.
Odkiaľ sa berú?
Výčitky svedomia a pocity viny v rodičovstve sú bezpochyby veľkou témou. Čiastočne sú spôsobené tlakom spoločnosti. Z každej strany na nás skáče, ako by mala taká správna matka alebo otec vyzerať, na akej pracovnej pozícii by mali byť, koľko by mali zarábať a ako trpezlivo na svoje deti reagovať. Ale nehádžme to len na spoločnosť a na ten enormný tlak, ktorý je na rodičov v dnešnej dobe vyvíjaný. Keby sme totiž ako rodičia vedeli konštruktívne narábať s našimi výčitkami, dokázali by sme aj s takýmto tlakom nakladať s oveľa väčšou ľahkosťou.
Výčitky svedomia nás stoja veľké množstvo energie, ktorej ako rodičia už máme aj tak nedostatok. A aj keď si uvedomujeme, že nám neslúžia, nedokážeme sa ich zbaviť.
Tak ako z toho von?
Výčitky svedomia a pocity viny v rodičovstve sú výsledkom autoritatívnej výchovy
Výčitky svedomia s pocity viny sú z veľkej časti výsledkom autoritatívneho prístupu ktorý sme zažili v detstve. Urobíš niečo, čo rodičia neschvaľujú? Zaslúžiš si trest, pokarhanie, zahanbenie. A aj keď už rodičia pri nás nie sú, aby rozhodli, či si trest, pokarhanie či zahanbenie skutočne zaslúžime, ich hlas sme si zvnútornili. Ten trest v podobe pocitu viny a výčitiek svedomia teda použijeme my samy na seba vždy vtedy, keď máme dojem, že sme sa proti niečomu previnili.
Neustále naplňuješ očakávania iných
Ako deti sme sa tiež naučili, že dostaneme odmenu, pochvalu a uznanie vtedy, keď naplníme očakávanie našich rodičov/školy/učiteľov/zamestnávateľov/spoločnosti/svokrovcov atď. Kým sme nemali deti, celkom sa nám ešte darilo tieto očakávania ako tak plniť. Aj preto sme sa možno predtým tak nezamýšľali nad tým, prečo by sme to robiť nemali. V momente, keď sa však stávame rodičmi, zistíme, že bez toho aby sme sa fyzicky rozštvrtili, nedokážeme naplniť nároky a očakávania všetkých týchto ľudí a inštitúcií a zároveň našich detí.
Jednoducho, nemôžeme uspokojiť všetkých, preto je úplne jedno, či sa rozhodneš pre rodinu, pre kariéru alebo niečo medzi tým. Výčitky svedomia sú garantované tak dlho, kým sa budeš snažiť napĺňať očakávania iných na úkor seba.
Čo chceš vlastne ty?
Tá rozhodujúca otázka, ktorú si teda môžeš položiť, keď chceš ukončiť túto špirálu nekonečných výčitiek svedomia a pocitov viny je: “Čo chceš ty?” Odpovedz si na túto otázku úprimne a neber v tom momente ohľad na nikoho a ani na nič. Len keď si túto otázku zodpovieš naozaj zo srdca, budeš vedieť, čo máš robiť.
Budeš vedieť, že si doma preto, lebo chceš stráviť so svojimi deťmi viac času, kým sú ešte malé a nebudeš mať výčitky svedomia, lebo kamoška už pracuje na plný úväzok aj keď má 6-mesačné bábätko. Alebo možno budeš vedieť, že si v práci, pretože ťa práca naplňuje, či si vďaka nej plníš sen v podobe vlastného bývania a tým pádom nebudeš mať výčitky svedomia, lebo susedka sa naplno venuje svojej rodine už 5 rokov.
No dobre, ale ako?
Až keď si zodpovieš na otázku, čo vlastne chceš ty, až potom môžeš začať hľadať to svoje “ako.” Až vtedy môžeš začať rozmýšľať, ako to urobíš s deťmi počas toho, ako budeš v práci alebo ako inak si zabezpečíš finančnú istotu, keď sa rozhodneš byť viac doma. A je možné, že to, čo chceš ty, nebudeš môcť hneď od prvého dňa mať v takej miere, ako by si chcela, a to je v poriadku. Budeš však vedieť, že tam smeruješ. Budeš vedieť, že robíš všetko preto, aby si svoje rozhodnutie previedla do skutočnosti. A tvoj postoj nebude zahŕňať názor nikoho iného okrem teba, tvojich potrieb a potrieb tvojej rodiny.
Nie je ľahké vystúpiť zo zaužívaného kolotoča závislosti od uznania ostatných. Hlavne, keď pre nás dlhé roky slúžil ako kompas, podľa ktorého sme robili naše rozhodnutia. Nie je ľahké zmeniť staré neuronálne dráhy a vyšľapať si novú cestičku. Práve preto som založila aj facebookovú skupinu Komunikácia srdcom, kde podávam pomocnú ruku všetkým rodičom, ktorí cítia, že už nechcú fungovať v nekonečnom kolotoči plnenia očakávania ostatných a následných výčitiek svedomia.
Pokiaľ preto aj ty zažívaš výčitky svedomia a pocity zlyhania v svojej rodičovskej roli, lebo by si chcel/a pristupovať k svojim deťom rešpektujúcejšie, ale nedarí sa ti to, pozývam ťa do facebookovej skupiny Komunikácia srdcom, kde ťa čaká:
komunita rodičov súzniaca s myšlienkami rešpektujúceho rodičovstva
odpovede na otázky ohľadne komunikácie s deťmi
diskusie ohľadne výziev rešpektujúceho rodičovstva
rozhovory s inšpiratívnymi rodičmi
pravidelný prísun inšpiracie, tipov a impulzov, ktoré ti uľahčia život s deťmi
a veľa ďalšieho obsahu úplne zadarmo!
