Máte tendenciu pri prvých náznakoch hádky nervózne vletieť medzi deti, oddeliť ich a všetko priviesť na správnu mieru? Alebo radšej z úzadia v kútiku duše dúfate, že si to deti nejako zázračne konečne vyriešia samy aj bez vášho zásahu? Neviete presne kedy zasiahnuť a kedy dôverovať tomu, že si svoj konflikt deti zvládnu vyriešiť?
Od našej reakcie v prvých momentoch od vzniknutia hádky medzi deťmi závisí, ako sa hádka bude ďalej vyvíjať a čo z nej deti naučia. Zároveň naša interakcia výrazne ovplyvní, s akým pocitom budú z konfliktu vychádzať deti, ale aj my. Či vyjdeme posilnení, s pocitom vzájomnej súdržnosti alebo budeme prežívať krivdu, odcudzenie a vzdialenie sa jeden od druhého.
1. Sledujte dynamyku hádky
Je jedno, či sa zvysujúce hlasy ozývajú z detskej izby alebo z ihriska. Započúvajte sa. Nie však do obsahu, ale do energie, ktorú hádka má. Dynamika hádky je dôležitá indícia, ktorá vám napovie, ako na tom deti sú. Čím dlhšie ju budete sledovať, tým rýchlejšie sa vám na ňu podarí reagovať. Pokiaľ nikto neútočí fyzicky a vnímate ustálené emócie, hoci hlasnejšiu diskusiu, nezasahujte.
V momente, keď však cítite, že sa dynamika hádky náhle mení, začujete ľútostivý plač, prípadne agresívne zvýšenie hlasu jedného z účastníkov, vydajte sa na cestu k deťom. S najväčšou pravdepodobnosťou potrebujú pomoc.
2. Zostaňte pokojní
Podíďte k deťom pokojným krokom. Aj vtedy, ked je úroveň vášho stresu v oblakoch. Je to naučená reakcia na vznik konfliktu. Vaše deti sa ju však naučiť nemusia. Cieľom je, aby si deti uvedomili, že sa pri hádke nejedná o pohotovosť.
S vašim príchodom urobte v duchu mentálny krok späť, pozrite sa na situáciu z odstupu a otvorte neviditeľnú náruč pre konflikt, ktorý máte pred sebou. Sústreďte sa na svoj dych a v duchu si povedzte: „Nejde o život. Nikto nie je zranený. Všetko je v poriadku. Spolu to zvládneme.“
3. Ujasnite si svoj postoj
Chcite porozumieť. Nie čím skôr ukončiť konflikt. Majte skutočný, nefalšovaný a úprimný záujem porozumieť, čo sa práve v tejto chvíli deje, prečo sa deti hádajú a čo potrebujú. Nie je dôležité, kto hádku spôsobil, ani kto má pravdu. Nehľadajte vinníka a nikoho neobviňujte. Každý konal najlepšie ako v tom momente vedel.
4. Ponúknite pomoc
Vsúpiť do konfliktu bez opýtania môžete v prípade, že sa deti dopúšťajú (alebo čoskoro dopustia) fyzického, prípadne slovného násilia. Pokiaľ však váš zásah nie je otázkou bezpečnosti, môžete sa detí priamo opýtať, či potrebujú pomoc. Keď odpovedia záporne, rešpektujte to.
Pokiaľ však predsalen máte obavy, že by sa hádka mohla zvrtnúť do fyzickej podoby, ostaňte na mieste. Ak neodpovedia vôbec, tiež to znamená, že vás s najväčšou pravdepodobnosťou potrebovať budú.
Deti sa učia to, čo zažívajú a nie to, čo je našim zámerom ich naučiť.
Náš cieľ
Často si myslíme, že svojim zásahom naučíme deti, kto má na hračku nárok, kto sa správa spravodlivo a kto je neúctivý. To, čo si však deti z konfliktu odnesú a čo odpozorujú je spôsob, ako riešime skutočnosť, že sa veci nedejú podľa našich predstáv. Podľa toho, čo pri našej intervencii zažili, si dokážu ľahko vyvodiť nasledujúce zistenia:
- Konflikty majú vinníka a obeť.
- Keď niekto robí niečo, čo sa mi nepáči, je zodpovedný za to, že som nahnevaný a môžem ho označiť za vinníka danej situácie.
- Ten kto je vinník, si zaslúži byť potrestaný a zahanbený.
- Pokiaľ niekto nerobí to, čo chcem, môžem zvýšiť hlas a môžem na ňom využiť svoju fyzickú prevahu.
- Konflikty nie sú v poriadku a treba sa im silou mocou vyhnúť, prípadne sa ich treba čím skôr zbaviť.
Keď si deti osvoja postoje, ktoré zahŕňajú vinníka a obeť, dobro a zlo, víťaza a porazeného, konfliktov v domácnosti bude paradoxne pribúdať a naša intervencia bude potrebná stále častejšie. Naša stratégia sa preto úplne minie s našim pôvodným cieľom, naučiť deti konflikty riešiť samé.
Videnie dualistického sveta je totiž vždy subjektívne a obe strany sú presvedčené, že sú v práve. Konflikt preto vždy vyžaduje prítomnosť „sudcu“, ktorý rozhodne o tom, ktorá strana mala pravdu. Samozrejme, z jeho subjektívneho stanoviska.
Našim cieľom je, aby si deti z konfliktu zobrali nasledujúce zistenia:
- Hádky sú v poriadku. Netreba sa ich báť, ani reakcie rodičov, keď sa hádame. Vždy keď potrebujeme, rodič príde na pomoc.
- Výsledok riešenia problému je spokojnosť všetkých zúčastnených. Našou úlohou je hľadať také riešenie, s ktorým by všetci súhlasili.
- Konflikt nemá vinníka, obeť, víťaza a ani porazeného. Preto ani nie je dôležité ho hľadať. Aj ten kto je podľa nášho pozorovania „zodpovedný“ za vznik hádky, má na svoje konanie párny dôvod v podobe nenaplnených potrieb. Cieľom je porozumieť, rozkľúčovať ich a naplniť.
- Bez ohľadu na to, ako nerešpektujúco a agresívne sa druhá strana správa, použitie násilia nie je prijateľné.
Keď sa vám podarí mať na pamäti tieto ciele ešte predtým, ako vstúpite do konfliktu s deťmi, podarí sa vám zaujať postoj potrebný k pokojnej reakcii. A tiež vám intuitivne pomôže s výberom konkrétnych slov, ktoré použijete.
Je však v poriadku, keď sa vám tento postoj nepodarí zaujať pri každej hádke, ktorú doma zažijete. Nemusíte si búchať hlavu o stôl zakaždým, keď situácia neprebehla podľa vašich predstáv.
Cesta nenásilnej komunikácie je proces, ktorý trvá celý život a nikdy nebude dokončený. Dôležité je si to následne uvedomiť, prebrať za svoju reakciu zodpovednosť, nenechať sa odradiť a pokračovať v ceste.
Pokiaľ vás téma nenásilnej komunikácie s deťmi zaujala, stiahnite si zadarmo môj Ebook 10 princípov, ako vyriešiť akýkoľvek konflikt medzi deťmi. Dozviete sa tam dôležité informácie o tom, ako postupovať, keď sa vaše deti hádajú a sú plné emócií.
Špecializujem sa na nenásilnú komunikáciu s deťmi a pomáham rodičom riešiť každodenné konflikty s deťmi tak, aby k sebe našli cestu a aby každý dostal to, čo potrebuje. Prečítajte si môj príbeh tu >>>