Máš aj ty tendenciu pri prvých náznakoch hádky nervózne vletieť medzi deti, oddeliť ich a všetko priviesť na správnu mieru? Alebo radšej z úzadia v kútiku duše dúfaš, že si to deti nejako zázračne konečne vyriešia samy aj bez tvojho zásahu? Nevieš presne kedy zasiahnuť a kedy dôverovať tomu, že si svoj konflikt deti zvládnu vyriešiť?
Od našej reakcie v prvých momentoch od vzniknutia hádky medzi deťmi závisí, ako sa hádka bude ďalej vyvíjať a čo z nej deti naučia. Zároveň naša interakcia výrazne ovplyvní, s akým pocitom budú z konfliktu vychádzať deti, ale aj my. Či vyjdeme posilnení, s pocitom vzájomnej súdržnosti alebo budeme prežívať krivdu, odcudzenie a vzdialenie sa jeden od druhého.
1. Sledujte dynamyku hádky
Je jedno, či sa zvysujúce hlasy ozývajú z detskej izby alebo z ihriska. Započúvaj sa. Nie však do obsahu, ale do energie, ktorú hádka má. Dynamika hádky je dôležitá indícia, ktorá ti napovie, ako na tom deti sú. Čím dlhšie ju budeš sledovať, tým rýchlejšie sa ti na ňu podarí reagovať. Pokiaľ nikto neútočí fyzicky a vnímaš ustálené emócie, hoci hlasnejšiu diskusiu, nezasahuj.
V momente, keď však vnímaš, že sa dynamika hádky náhle mení, začuješ ľútostivý plač, prípadne agresívne zvýšenie hlasu jedného z účastníkov, vydaj sa na cestu k deťom. S najväčšou pravdepodobnosťou potrebujú pomoc.
2. Zostaňte pokojní
Podíď k deťom pokojným krokom. Aj vtedy, ked je úroveň tvojho stresu v oblakoch. Je to naučená reakcia na vznik konfliktu. Tvoje deti sa ju však naučiť nemusia. Cieľom je, aby si deti uvedomili, že sa pri hádke nejedná o ohrozenie.
Spolu so svojím príchodom urobte v duchu mentálny krok späť, pozri sa na situáciu z odstupu a otvor neviditeľnú náruč pre konflikt, ktorý máš pred sebou. Sústreď sa na svoj dych a v duchu si povedz: „Nejde o život. Nikto nie je zranený. Všetko je v poriadku. Spolu to zvládneme.“
3. Ujasnite si svoj postoj
Chci porozumieť. Nie čím skôr ukončiť konflikt. Maj skutočný, nefalšovaný a úprimný záujem porozumieť, čo sa práve v tejto chvíli deje, prečo sa deti hádajú a čo potrebujú. Nie je dôležité, kto hádku spôsobil, ani kto má pravdu. Nehľadaj vinníka a nikoho neobviňuj. Každý konal najlepšie ako v tom momente vedel.
4. Ponúknite pomoc
Vsúpiť do konfliktu bez opýtania môžeš v prípade, že sa deti dopúšťajú (alebo čoskoro dopustia) fyzického, prípadne slovného násilia. Pokiaľ však tvoj zásah nie je otázkou bezpečnosti, môžeš sa detí priamo opýtať, či potrebujú pomoc. Keď odpovedia záporne, rešpektuj to.
Pokiaľ však predsalen máš obavy, že by sa hádka mohla zvrtnúť do fyzickej podoby, ostaň na mieste. Ak neodpovedia vôbec, tiež to znamená, že ťa s najväčšou pravdepodobnosťou potrebovať budú.
Deti sa učia to, čo zažívajú a nie to, čo je našim zámerom ich naučiť.
Náš cieľ
Často si myslíme, že svojím zásahom naučíme deti, kto má na hračku nárok, kto sa správa spravodlivo a kto je neúctivý. To, čo si však deti z konfliktu odnesú a čo odpozorujú je spôsob, ako riešime skutočnosť, že sa veci nedejú podľa našich predstáv. Podľa toho, čo pri našej intervencii zažili, si dokážu ľahko vyvodiť nasledujúce zistenia:
- Konflikty majú vinníka a obeť.
- Keď niekto robí niečo, čo sa mi nepáči, je zodpovedný za to, že som nahnevaný a môžem ho označiť za vinníka danej situácie.
- Ten kto je vinník, si zaslúži byť potrestaný a zahanbený.
- Pokiaľ niekto nerobí to, čo chcem, môžem zvýšiť hlas a môžem na ňom využiť svoju fyzickú prevahu.
- Konflikty nie sú v poriadku a treba sa im silou mocou vyhnúť, prípadne sa ich treba čím skôr zbaviť.
Keď si deti osvoja postoje, ktoré zahŕňajú vinníka a obeť, dobro a zlo, víťaza a porazeného, konfliktov v domácnosti bude paradoxne pribúdať a naša intervencia bude potrebná stále častejšie. Naša stratégia sa preto úplne minie s našim pôvodným cieľom, naučiť deti konflikty riešiť samé.
Videnie dualistického sveta je totiž vždy subjektívne a obe strany sú presvedčené, že sú v práve. Konflikt preto vždy vyžaduje prítomnosť „sudcu“, ktorý rozhodne o tom, ktorá strana mala pravdu. Samozrejme, z toho jeho vlastného subjektívneho stanoviska.
Naším cieľom je, aby si deti z konfliktu zobrali nasledujúce zistenia:
- Hádky sú v poriadku. Netreba sa ich báť, ani reakcie rodičov, keď sa hádame. Vždy keď potrebujeme, rodič príde na pomoc.
- Výsledok riešenia problému je spokojnosť všetkých zúčastnených. Našou úlohou je hľadať také riešenie, s ktorým by všetci súhlasili.
- Konflikt nemá vinníka, obeť, víťaza a ani porazeného. Preto ani nie je dôležité ho hľadať. Aj ten kto je podľa nášho pozorovania „zodpovedný“ za vznik hádky, má na svoje konanie párny dôvod v podobe nenaplnených potrieb. Cieľom je porozumieť, rozkľúčovať ich a naplniť.
- Bez ohľadu na to, ako nerešpektujúco a agresívne sa druhá strana správa, použitie násilia nie je prijateľné.
Keď sa ti podarí mať na pamäti tieto ciele ešte predtým, ako vstúpiš do konfliktu s deťmi, podarí sa ti zaujať postoj potrebný k pokojnej reakcii. A tiež ti intuitivne môže pomôcť s výberom konkrétnych slov, ktoré použiješ.
Je však v poriadku, keď sa ti tento postoj nepodarí zaujať pri každej hádke, ktorú doma zažiješ. Cesta nenásilnej komunikácie je proces, ktorý trvá celý život a nikdy nebude dokončený. Dôležité je si to následne uvedomiť, prebrať za svoju reakciu zodpovednosť, nenechať sa odradiť a pokračovať v ceste.
Pokiaľ ťa zaujala téma riešenia konfliktov podľa princípov nenásilnej komunikácie, pridaj sa aj ty do facebookovej skupy Komunikácia srdcom. Nájdeš tam:
komunitu rodičov súzniacu s myšlienkami rešpektujúceho rodičovstva
odpovede na otázky ohľadne komunikácie s deťmi
diskusie ohľadne výziev rešpektujúceho rodičovstva
rozhovory s inšpiratívnymi rodičmi
pravidelný prísun inšpiracie, tipov a impulzov, ktoré ti uľahčia život s deťmi
a veľa ďalšieho obsahu úplne zadarmo!
