Ako komunikovať s deťmi, aby pochopili hranice?

Podľa môjho pozorovania je najväčším strachom veľkého množstva rodičov v našich zemepisných šírkach to, že ich deti budú rozmaznané. Že sa z ich detí raz stanú neposlušné a bezohľadné bytosti nerešpektujúce akékoľvek autority, ktoré nehľadia na nikoho iného, len na seba. Majú pri tom pred očami obrázok detí z amerických filmov a komédií, ktoré pocitovo nikdy nezažili situáciu, kedy im niekto niečo zakázal. 

Z mojich skúseností sú však takéto dôvody nerešpektovania hraníc v slovenských domácnostiach veľkou zriedkavosťou. Pokiaľ v našich končinách nejaké deti skutočne opakovane prekračujú hranice iných ľudí a sú preto označované ako „rozmaznané“, či „bezohľadné,“ tak to nie je preto, že by rodičia hranice nikdy neurčili. Je to skôr preto, že ich rodičia neurčili tak, aby ich deti pochopili. 

Prečo nevieme určiť hranice efektívne?

Keď sme totiž boli deťmi my, určovali svoje hranice rodičia násilím – väčinou fyzickým trestom alebo krikom. A keď sa preto rozhodneme pre rešpektujúci prístup k našim deťom a tieto dve hlavné výchovné stratégie nepoužívať, nemáme alternatívu, po ktorej môžeme v spomienkach siahnuť. 

Preto sa môže ľahko stať, že naše hranice formulujeme deťom veľmi nejasne, a tým pádom neúčinne. Dohovárame, prosíme, manipulujeme, hovoríme s nimi v trpnom rode atď. Často sa potom k deťom vôbec nedostane informácia, ktorú sa k nim snažíme dostať.
 
Výsledkom je, že deti hranice nerešpektujú. Na prvý pohľad sa zdá, akoby deti vyrastali bez hraníc, pričom je však problém v komunikácii.
 
Rodičia zo zúfalstva nakoniec prejdú k starým, im pomerne dobre známym výchovným metódam, zahrňujúcim krik, vyhrážanie sa, tresty, odmeny, hrozby, či kritizovanie. Vzápätí zistia, že ich deti skutočne zrazu „fungujú lepšie“ v porovnaní s tým, čo skúšali oni a čo oni sami nazývajú ako „rešpektujúca výchova.“

Od rodičov týchto detí vtedy počujeme vety ako:

„Ja som to na ňu skúšala s rešepktom, ale to nefunguje. Zaregauje, až keď na ňu skričím.“ 
 
alebo 
 
„On potrebuje nad sebou pevnú ruku, inak sa s ním nedá.“
 
alebo
 
Občas na deti treba zakričať, aby poslúchli!“
 

Ako určiť deťom hranice?

To je presne ten dôvod, prečo veľa rodičov usudzuje, že rešpektujúca výchova nefunguje. Príúadne, že síce môže fungovať pri určitých deťoch, avšak pri tom ich vlastnom dieťati bohužiaľ nefunguje. Na vlastnej koži dospejú k názoru, že ich dieťa k životu potrebuje krik a tresty. Že deti inak vyrastajú rozmaznané a neposlúchajú. A súhlasím, že to tak na prvý pohľad môže vyzerať aj napriek tomu, že ich rodičia mali pôvodne úplne iný úmysel.

Avšak rodičia si pri tom prechode naspäť na im známy a overený spôsob komunikácie neuvedomujú, že možno doteraz neurčovali hranice úplne zrozumiteľne a efektívne. Okrem toho neberú do úvahy riziká, ktoré zo sebou táto im známa a overená forma komunikácie prináša. Neuvedomujú si, že tresty, odmeny, kritizovanie a chválenie majú len krátkodobý účinok a ani to, že majú priamy dopad na sebahodnotu ich detí a na ich vzájomný vzťah. Tie najhlavnejšie dopady výchovy na základe trestov, odmien, kritizovaniu a chváleniu som ti zhrnula v tejto časti podcastu Komunikácia srdcom >>>.

Rozhodnutie robiť to inak nestačí

To je ten dôvod, prečo je veľmi dôležité nielen rozhodnutie, že to chceme robiť s našimi deťmi inak ako naši rodičia. Pokiaľ to pri tomto rozhodnutí skončí, ďaleko sa nedostaneme. Nemáme totiž k dispozícii žiadnu alternatívu, len veľa strachov, ktoré takáto výrazná zmena výchovneho prístupu so sebou prináša.
 
Nemáme k dispozícii žiaden konkrétny obraz, ako to vyzerá, keď určujeme deťom hranicu, ani ako reagovať, keď naše dieťa prekračuje túto hranicu opakovane. Máme v hlave množstvo slov, ktoré nevieme, ako máme poskladať tak, aby to naše dieťa pochopilo. A nepoznáme ani tón hlasu, ktorým to môžeme komunikovať tak, aby neprotirečil tomu, čo hovoria naše slová.
 
Pokiaľ sa teda rozhodneme, že to chceme začať vychovávať naše deti inak, než ako sme boli vychovávaní my, je absolutne nevyhnutné, aby sme začali hľadať cestu, ako to teda s našimi deťmi robiť chceme.

Nanásilná komunikácia ponúka konkrétnu cestu

To je dôvod, prečo sa nenásilná komunikácia zaoberá dvomi aspektami našej komunikácie:

1. našim postojom
2. slovami, ktoré používame
 
Až kombinácia týchto dvoch aspektov vytvára celok, vďaka ktorému získame nielen jasnosť v tom, čo chceme my, ale aj ľahkosť v tom, ako to môžeme komunikovať našim deťom. 
Pokiaľ ani ty presne presne nevieš, ako máš presne komunikovať hranice svojim deťom a ani to, ako taká jasná, zrozumiteľná a rešpektujúca komunikácia skutočne vyzerá, pozývam ťa do facebookovej skupiny Komunikácia srdcom. Nájdeš tam
 

❤️ komunitu rodičov súzniacu s myšlienkami rešpektujúceho rodičovstva
❤️ každú stredu o 11:00 živé vysielanie s odpoveďami na otázky z publika
❤️ diskusie ohľadne výziev rešpektujúceho rodičovstva
❤️ rozhovory s inšpiratívnymi mamami
❤️ pravidelný prísun inšpiracie a impulzov, ktoré ti uľahčia život s deťmi
❤️ a veľa ďalšieho….

Vstúpiť do skupiny môžeš kliknutím sem >>>

Páčil se ti tento článok? Zdieľaj ho so svojimi priateľmi!

Facebook
Twitter
LinkedIn
WhatsApp

EBOOK ZADARMO

10 princípov, ako vyriešiť akýkoľvek konflikt medzi deťmi

Zadajte prosím svoj email, na ktorý si prajete dostávať novinky z blogu.

Ako DARČEK odomňa dostanete Ebook s 10 princípmi, ako vyriešiť akýkoľvek konflikt medzi deťmi.

Picture of Dagmar Cmorej

Dagmar Cmorej

Som lektorka nenásilnej komunikácie podľa M.B. Rosenberga a v tomto blogu ti prinášam pravidelnú inšpiráciu a impulzy zo sveta rešpektujúcej komunikácie s deťmi.

Kategórie

Najnovšie články

Články do emailu

Chceš, aby som ti dala vedieť vždy, keď napíšem nový článok? Napíš mi tvoje meno a email a ja ti o tom dám vždy vedieť ako prvej/prvému.