Veľkonočné tradície na Slovensku – národná hrdosť alebo potupa?

Veľkonočné tradície na Slovensku

Napriek tomu, že žijem v zahraničí, dodržiavame v našej rodine väčšinu slovenských zvykov a tradícií. Pred každým veľkým sviatkom sa ma preto ľudia v mojom okolí zvyknú pýtať na zvyklosti a tradície, ktoré na Slovensku počas daných sviatkov máme. A každý rok s úžasom sledujem to zdesenie ľudí, keď rozprávam o tom, ako vyzerajú slovenské zvyky na Veľkú noc.

O tom, že muži a chlapci navštevujú ženy a dievčatá, aby ich následne polievali studenou vodou, vyšľahali ich prútom a nastriekali na nich lacnú voňavku.

O tom, že ženy im následne za to dajú čokoládové vajíčka, peniaze, obslúžia ich, ponúknu im jedlo, pitie a pálenku.

O tom, ako stále viac podnapití muži a často aj maloletí chlapci, následne pokračujú v návštevách ostatných žien. Áno, nie všetci to tak robia, ale to, koľko a ako veľmi studenú vodu muž použije, či ženu osprchuje alebo len jemne ostrieka pár kvapkami vody, nie je závislé od vôle ženy. Rozhoduje o tom muž, bez ohľadu na to, čo v tom momente žena hovorí, či kričí.

To prvé zdesenie teda väčšinou prichádza po faktickom opise našich zvykov. To druhé zdesenie prichádza po tom, keď odpoviem na otázku, či aj teraz, v 21. storoči, sú slovenské ženy a dievčatá ochotné toto absolvovať a túto tradíciu udržiavať.

Aký to má význam?

Zdesenie mojich poslucháčov väčinou následne vystrieda zvedavosť a dostanem otázku: “Prečo, preboha? Aký to má význam?!” Vďaka týmto otázkam som pred rokmi zistila, že vlastne netuším význam tejto tradície. Z môjho detstva si pamätám, že ma olievali so slovami vraj „aby si bola pekná.“ Začala som preto zisťovať, akú symboliku tieto tradície predstavujú.

Vedela si, že sa každý rok budíš s vodou v uchu, že ti sused od vedľa šlahne obsah vedra do tváre preto, aby si bola plodná? Lebo to je hlavná rola a funkcia ženy, však? Rodiť deti.

Vedela si, že ťa každý rok slabšie či silnejšie vyšľahajú preto, aby z teba vyhnali zlých duchov? Samozrejme, lebo žena je hriešna a ovládnutá zlými duchmi.

To, akú tradíciu má pofrkanie voňavkou, asi nemusím zdôrazňovať. Je možné, že v minulosti žena, ktorá práve prišla z poľa, aby navarila a obstarala deti, muža a domáce zvieratá, po poliatí vodou nevoňala lepšie ako tá lacná voňavka. Nemala ani z čoho. Čas na seba pravdepodobne nemala, aby sa pripravila na príchod „kupačov.“

Ako sa k tomu postavíme?

Teraz už teda ide len o to, či chceš na seba každý rok zobrať obraz ženy, ktorú tieto tradície stelesňujú. Ženy, ktorá bezmocne čaká na svojich kupačov, ktorí ju mierne podnapití veľavýznamne obdarujú svojou návštevou a studeným vedrom vody. Ženy, ktorej „Stop! Nie! Nechem! Prestaň!“ nemá žiaden význam. Samozrejme, len v prípade, že to vôbec vysloví, lebo často len čaká, kedy to všetko pretrpí, aby sa mohla ísť prezliecť do suchého. Obraz ženy, ktorá sa ešte k tomu musí tváriť, že si to všetko náramne užila, lebo inak by bola očastovaná prívlastkami ako „hysterická“ „precitlivelá“ či „divná,“ lebo však nepozná zábavu.

Veď je to predsa tradícia. A tie sa musia dodržiavať, no nie?

Keď som bola malá, veľmi som veľkonočné sviatky neriešila. Brala som ich tak, ako sú. To, ako ponížene som sa počas tých sviatkov cítila, som brala ako prirodzenú súčasť Veľkej noci. Čím dlhšie rozmýšľam samostatne a čím viac vedomých rozhodnutí robím ohľadom toho, ktoré tradície chcem predávať svojim deťom, tým absurdnejšie sa mi tieto zvyky zdajú byť. V minulosti možno mali svoj význam a symboliku, ale dnes tomu už tak nie je. Tým jediným, čo tieto tradície oslavujú je násilie, alkoholizmus a rodová nerovnoprávnosť, ktoré majú na Slovensku skutočne hlboké korene. A to je niečo, čo nechcem ďalej posúvať ďalším generáciam bez ohľadu na to, akú dlhú tradíciu tieto zvyklosti v našej krajine majú.

Ako trávime Veľkú noc my?

Každý rok preto s mojimi deťmi hľadáme veľkonočné vajíčka, ktoré predtým schováme v záhrade. Vajíčka hľadajú jak chlapci, tak dievčatá. Baví ma pozerať na tie rozradostnené tváre úplne všetkých detí a nie len chlapcov v momente, keď nejaké nájdu. To je prebratá zvyklosť, ktorú sme sa rozhodli zaviesť aj v našej rodine. Je to zvyklosť, ktorá v našej rodine nemá žiadnu tradíciu a ani korene. Veľmi rada však tieto korene pre našu rodinu zapustím ja. Pretože predstavujú naše hodnoty, a to rešpekt a rovnoprávnosť, ktoré s radosťou predám aj tým ďalším generáciám. 

Ako to máš ty? Vieš už ako budeš so svojimi deťmi tráviť budúcoročné veľkonočné sviatky? Budem rada, keď mi to dáš vedieť vo facebookovej skupine Komunikácia srdcom, kde ťa okrem iného čakajú pravidelné impulzy, odpovede na tvoje otázky a diskusie ohľadne rešpektujúceho rodičovstva a výziev, ktroré táto cesta so sebou prináša.

Vo facebookovej skupine Komunikácia srdcom nájdeš:

❤️ komunitu rodičov súzniacu s myšlienkami rešpektujúceho rodičovstva

❤️ odpovede na otázky ohľadne komunikácie s deťmi

❤️ diskusie ohľadne výziev rešpektujúceho rodičovstva

❤️ rozhovory s inšpiratívnymi rodičmi

❤️pravidelný prísun inšpiracie, tipov a impulzov, ktoré ti uľahčia život s deťmi

❤️ a veľa ďalšieho obsahu úplne zadarmo!

Páčil se ti tento článok? Zdieľaj ho so svojimi priateľmi!

Facebook
Twitter
LinkedIn
WhatsApp

EBOOK ZADARMO

10 princípov, ako vyriešiť akýkoľvek konflikt medzi deťmi

Zadajte prosím svoj email, na ktorý si prajete dostávať novinky z blogu.

Ako DARČEK odomňa dostanete Ebook s 10 princípmi, ako vyriešiť akýkoľvek konflikt medzi deťmi.

Picture of Dagmar Cmorej

Dagmar Cmorej

Som lektorka nenásilnej komunikácie podľa M.B. Rosenberga a v tomto blogu ti prinášam pravidelnú inšpiráciu a impulzy zo sveta rešpektujúcej komunikácie s deťmi.

Kategórie

Najnovšie články

Články do emailu

Chceš, aby som ti dala vedieť vždy, keď napíšem nový článok? Napíš mi tvoje meno a email a ja ti o tom dám vždy vedieť ako prvej/prvému.