Moji synovia nedávno riešili životný problém. Na ihrisku bola iba jedna hojdačka a samozrejme sa na nej v tej chvíli chceli hojdať obaja. Začali sa preto dohadovať, kto pôjde prvý a kto bude čakať. Debata prebiehala najskôr pokojne, ale po chvíľke sa začala zvrhávať a hlasy zvyšovať. Práve som sa chystala ponúknuť svoju pomoc, keď sa do situácie zamiešala mamička stojaca opodiaľ a navrhla: „Tak si teda strihnite! A nabudúce sa vymeníte!“
Je jedno, či sa naše deti nevedia dohodnúť na tom, kto bude sedieť pri obede na ktorej stoličke, kto bude mat žlté autíčko alebo kto bude prvý pripútaný v autosedačke. A je jedno, či použijeme kameň/papier/nožnice, hodenie si mincou, či vypočítavanie. Po náhode siahame s obľubou hlavne preto, že má jednu obrovskú výhodu. Ten kto prehrá sa nehnevá na nás. Lebo to, predsa, rozhodla náhoda, nie my. A je pre nás potom aj oveľa ľahšie prijať a sprevádzať frustráciu toho, kto prehral, keď vieme, že nie sme jej zdrojom my.
Čo sa vďaka náhode naše deti naučia?
Čo sa vďaka náhode naše deti naučia?
V provom rade je dôležité zmieniť, čo sa vďaka tejto metóde nenaučia. A to, diskutovať a riešiť konflikty. Pretože sa pri tom nepýtajú na názor a dôvody toho druhého, nesnažia sa mu porozumieť, ani aktívne hľadať riešenie. Tiež mu nič nenavrhnú, neberú do úvahy jeho protinázor, nerobia kompromisy a nehľadajú riešenie tak dlho, kým nie sú obe strany spokojné. Celý tento proces je pri použití náhody vynechaný.
Chápem však, že niekedy nemáme chuť na zdĺhavý proces sprevádzania konfliktu „o ničom“, ktorý sa pravdepodobne za 5 minút znovu zopakuje a zvolíme si radšej ľahkosť. A to je v poriadku. Je však dôležité byť si vedomý toho, akú cenu táto ľahkosť so sebou prináša. A to hlavne tú, že sa použitím tejto metódy zbavujeme zodpovednosti tým, že ju prenechávame náhode. To naše deti vnímajú a túto metódu podvedome preberajú ako plnohodnotnú stratégiu riešenia problémov. Inými slovami, prečo by sa mali učiť svoje konflikty riešiť inak, keď aj takto to predsa funguje. Áno, na ihrisku. Nie však v reálnom svete alebo na pracovisku.
My však chceme, aby naše deti dokázali prebrať zodpovednosť za vlastne konflikty aj v nepríjemných situáciách bez ohľadu na okolnosti, preto ja osobne ani v núdzovom prípade použitie náhody na riešenie konfliktov nedoporučujem.
Čo robiť miesto toho
Čo robiť miesto toho
Keď už máme konflikt na stole, preberme zodpovednosť a preveďme deti procesom riešenia konfliktu bez ohľadu na to, ako malicherný sa nám dôvod môže zdať byť.
1. Zabráňte fyzickému násiliu
Pokiaľ sa už konflikt pred vašim zásahom stihol vyostriť a deti začali na seba fyzicky útočiť, oddeľte ich od seba.
Podrobnejsšie sa procesu riešenia konfliktov venujem v ebooku zadarmo s názvom 10 princípov, ako vyriešiť akýkoľvek konflikt medzi deťmi. Ebook si môžete stiahnuť tu>>>
Konflikty tohto druhu tiež často fungujú ako tzv. „ventil“ potlačených emócií z celého dňa. Zistíte to tak, že vaše dieťa nebude spolupracovať a nebude ochotné hľadať riešenie, ktoré by vyhovovalo všetkým zúčastneným konfliktu. Keď vtedy stanovíte hranicu, narazí na mantinel, ktorý sa stane dôvodom zo seba pustiť všetku frustráciu, hnev a smútok z celého dňa stráveného v škôlke alebo v skole.
Privítajte vtedy tento prejav emócií, nevyčítajte mu to a nechajte ich všetky odznieť. Uvidíte, že po ich odznení vaše dieťa veľmi ochotne pustí na hojdačku aj ostatné deti.
Špecializujem sa na nenásilnú komunikáciu s deťmi a pomáham rodičom riešiť každodenné konflikty s deťmi tak, aby k sebe našli cestu a aby každý dostal to, čo potrebuje. Prečítajte si môj príbeh tu >>>