Aj vy máte niekedy pocit, že tá rešpektujúca výchova na vaše dieťa jednoducho nefunguje? Uznávate pocity, reagujete na potreby a vaša dcéra aj tak ráno nespolupracuje presne vtedy, keď sa najviac ponáhľate. Alebo sa vaše deti hádajú vždy vtedy, keď máte dôležitý telefonát, na ktorý celý deň čakáte. Alebo vám váš syn predvedie ukážkový záchvat zlosti v obchode pred zrakmi všetkých zúčastnených, lebo ste mu odmietli kúpiť lízatko.
A pritom robíte všetko tak, ako ste to čítali! Tak čím to je!?
1. Prehliadate skutočnú potrebu
1. Prehliadate skutočnú potrebu
Je možné, že sa stále ešte sústredíte viac na to, čo vaše dieťa robí, miesto toho, aby ste sa sústredili na jeho „prečo“? Je možné, že sa ešte stále sústredíte na prejavy pocitov miesto na potreby, ktoré sa za nimi skrývajú? Pravdepodobne tým prehliadate skutočnú potrebu, ktorú sa vám vaše dieťa snaží svojim správaním vyjadriť.
O čo ide vašej dcéri, ktorá pred odchodom do škôlky hovorí, že je chorá, aj keď vy viete, že je zdravá ako buk? Potreba „neísť do škôlky“ neexistuje. Je to skôr prítomnosť a pozornosť mamy? Zapíšte si mentálnu poznámku a postarajte sa o to, aby ste v najbližšom čase mali priestor na spoločný čas jeden na jedného. Alebo je to skôr potreba hry a zábavy? Príjmite pozvánku do hry a hrajte sa na pani doktorku a pacientku tak dlho, koľko vám to čas v rannom zhone dovolí.
2. Mýlite si želania s potrebami
2. Mýlite si želania s potrebami
Myslíte si, že sa vaše dieťa hádže o zem skutočne preto, lebo nedostalo v obchode lízatko, ktoré ste mu odmietli kúpiť? Je veľký rozdiel medzi želaniami a potrebami. Potreby sú životne dôležité a univerzálne, pričom želania sú veľmi špecifické stratégie, od ktorých si sľubujeme naplnenie svojich potrieb.
V tomto prípade je preto lízatko iba jedna zo stratégii, ktorá by v ideálnom prípade pomohla vašemu dietatu naplniť si nejakú potrebu. Je v skutočnosti vlastne unavené a potrebuje oddych? Je prestimulované a práve vo fáze autonómie a chce preto rozhodovať o sebe samo? To sú skutočne potreby, o ktoré ide.
3. Používate empatiu ako stratégiu
3. Používate empatiu ako stratégiu
Štve vás, že aj keď vašemu dieťaťu uznávate pocity a venujete mu toľko empatie, koľko len dokážete, vaše dieťa sa aj tak budí každé ráno namosúrene so zlou náladou? S najväčšou pravdepodobnosťou používate empatiu voči vašemu dietatu ako stratégiu na naplnenie svojej vlastnej potreby, v tomto prípade harmónie.
Len keď situáciu prijimete takú, aká je a neočakávate, že sa empatiou voči vašemu dieťaťu na danej situácii niečo zmení, prežívate skutočnú empatiu. A len vtedy empatia skutočne „funguje“. My, ľudia, totiž vnímame aj neverbálnu zložku komunikácie a keď tá nesúhlasí s tou verbálnou, náš mozog podvedome vždy uverí tej neverbálnej. Viac o empatii sa dočítate v tomto článku >>>.
4. Fungujete a vyžadujete to aj od ostatných
4. Fungujete a vyžadujete to aj od ostatných
Ráno idete na plne obrátky, máte presne naplánovaniu každú minútu pred odchodom z domu a vaša dcéra nie je schopná sa za pol hodiny ani len prezliecť z pyžama? Žijeme v prostredí orientovanom na výkon a fungovanie. Čím sú deti staršie, tým je aj na ne kladených stále viac požiadavok. Je potrebné si uvedomiť, že tento systém dlhodobého fungovania v beta mozgových vlnách nám nie je prirodzený. Z dlhodobého hľadiska nám škodí a v dospelosti sa od neho preto snažíme horko ťažko oslobodiť.
Majme preto pochopenie, že naše deti ešte takto dokonalo socializované nie sú. „Ale veď musia predsa prísť do školy včas, no nie?!“ Áno. Preberte preto zodpovednosť a nevyčítajte im, keď to zatiaľ ešte samy nedokážu. Zodpovednosť predávajte deťom postupne, keď vidíte, že sú schopné ju zniesť. Nehádžte im na chrbát viac, ako sú schopné zniesť, len preto, že „veď predsa by mali.“
5. Máte nereálne požiadavky
5. Máte nereálne požiadavky
Oplatí sa preštudovať si aspoň základy vývojovej psychológie a fyziologického vývoju mozgu detí. Prinesie to veľa pokoja a pochopenia do našej každodennosti. Vďaka tomu neočakávame od detí do 6 rokov, že budú schopné po celom dni v škôlke dokonalo regulovať svoje emócie v obchodnom centre. A tiež nie sme prekvapení, že neodolajú impulzu udrieť svojho mladšieho súrodenca v nestráženej chvíli. Aj samotná empatia sa začína u detí vyvíjať až v 5-6 rokoch.
6. Ste si vo svojej roli neistí
6. Ste si vo svojej roli neistí
Niekedy to všetko teoreticky ovládame, avšak naše jednanie je neisté. Naše dieťa to vníma veľmi zreteľne a podľa toho na to aj reaguje. Chce si overiť nás postoj, čo my následne interpretujeme ako provokáciu. Preberte zodpovednosť, zamyslite sa nad svojím postojom, svoje potreby nespochybňujte, avšak neustále reflektujte stratégie, ktoré k naplneniu svojich potrieb používate.
Aj mne sa v začiatkoch mojej cesty rodičovstvom stávalo, že som bola neistá. Je to spôsobené tým, že s nami v rovnakých situáciach naši rodičia rozprávali úplne inak a je to pre nás preto také nové, akoby sme s našimi deťmi hovorili novým jazykom. Zamýšľame sa nad každým slovíčkom a niekedy to celé ani nedáva zmysel. Vašu rolu posilníte prirodzene časom a sebaistotu získate tréningom. Nevzdávajte sa, zbierajte inšpiráciu a motiváciu. Mnohonásobne sa vám to vyplatí.
Pokiaľ chceš nadobudnúť aj ty istotu vo svojom rodičovstve, pridaj sa do facebookovej skupiny Komunikácia srdcom. Nájdeš tam:
komunitu rodičov súzniacu s myšlienkami rešpektujúceho rodičovstva
odpovede na otázky ohľadne komunikácie s deťmi
diskusie ohľadne výziev rešpektujúceho rodičovstva
rozhovory s inšpiratívnymi rodičmi
pravidelný prísun inšpiracie, tipov a impulzov, ktoré ti uľahčia život s deťmi
a veľa ďalšieho obsahu úplne zadarmo!
Prirodzene tak získaš jasnosť a istotu v tom, čo robíš.
