Keď hovoríme deťom vetu „To nebolo naschvál,“ je možné, že im tým hovoríme niečo iné, ako máme pri konflikte v úmysle. Prečo je lepšie sa tejto vete vyhnúť?
Môj príbeh
Nedávno som so svojimi synmi bola na ihrisku a všetko prebiehalo výnimočne bezproblémovo. Chlapci boli ponorení do spoločného stavania hradu z piesku. Bolo pre nich dôležité, aby hradby boli dostatočne vysoké, aby spoľahlivo ochránili hrad. Chlapci sa preto s plnou silou pustili do upevňovania hradieb tak, že s veľkým rozmachom udierali lopatkou po ich okraji.
Zrazu sa znenazdajky zdvihlo dievčatko, ktoré dovtedy pokojne sedelo opodiaľ a vošlo chlapcom rovno do rany. Dostalo tak lopatkou rovno po hlave a spustilo prenikavý plač.
Vybehla som na pomoc, jej mamka však bola rýchlejšia. „Ale no taaaak, neplač, chlapček to predsa neurobil naschvál!“ utešovala svoje dievčatko.
Táto reakcia ma zaujala, nie však kvôli jej prvej časti. Veta „chlapček to predsa neurobil naschvál!“ ma prinútila zamyslieť sa. Uvedomila som si, že aj ja to občas svojim chlapcom hovorím.
Čo takto svojim deťom komunikujeme? Čo ich takto učíme? Prečo si touto vetou sami pridávame problémy a ako reagovať miesto toho?
Náš úmysel pri konflikte
Náš úmysel pri konflikte
To, čo vyslovením tejto vety našim deťom chceme povedať je, že aj keď je evidentné, že im nejaký iný človek spôsobil bolesť, neurobil to s tým úmyslom. Akoby sme chceli zmierniť u našich deti tú čast bolesti, ktorá sa dotýka ich duše a je spôsobená myslienkou, že nejaký iný tvor im chcel úmyselne ublížiť. Náš úmysel je teda znížiť ich utrpenie v ten daný moment a uchovať v našich deťoch dôveru a presvedčenie o tom, že svet je bezpečné miesto a že ľudia majú „dobré“ úmysly.
Čo takto nepriamo komunikujeme a čo ich tým učíme?
Čo takto nepriamo komunikujeme a čo ich tým učíme?
V momente, keď sme situáciu nevideli alebo nám dôvod ublíženia nie je jasný, dostávame sa do role detektíva a rovno aj sudcu, ktorý sa snaží presne zistiť nielen čo, ale hlavne, prečo sa to stalo. Z toho následne vyplynie, kto je vinník a aký „trest“ si následne zaslúži. Okrem toho, že nás deti preto budu volať ku každému nejasnému konfliktu, ich týmto spoľahlivo naučíme hlavne jednu vec – klamať.
Tým, že sa deti naučia, že pri „dobrom úmysle“ sa nič nedeje a pri „zlom úmysle“ nasleduje trest, tak je len otázkou času, kým „vinník“ príde na to, že sa dokáže pred nami celkom šikovne skryť za vetu: „to nebolo naschvál!.“
Zdôraznením toho, že niekto danú vec urobil neúmyselne alebo úmyselne okrem toho podvedome vysielame našim deťom spravy, že:
- naša reakcia bude iná, keď vieme, že konanie bolo vykonane neúmyselne.
- keď ti niekto spôsobí bolesť, v prvom rade je potrebné vypátrať úmysel. To sa deje vtedy, keď sa vaše deti pýtajú: „urobil/a si to naschvál?“
- keď zistíš, že to bolo úmyselné, je to odsúdeniahodné a tvoj hnev je opodstatnený.
- keď to druhá strana urobila úmyselne, zaslúži si byť opovrhnutá a potrestaná.
- keď to druhá strana urobila neúmyselné, nemáš dôvod a právo na svoje pocity a máš by’t ticho
Náš cieľ
Náš cieľ
Čo keby sme miesto dôrazu na „vinníka“, dali dôraz na prežívanie toho, kto cíti bolesť? A čo keby sme nikomu nevyhovárali pocity a ich prejavy napr. plačom v prvom rade bez ohľadu na to, či bolesť bola spôsobená úmyselne alebo neúmyselne? Čo keď jednoducho naše dieťa zrúti vežu súrodencovi a my nebudeme pátrať po úmysle a miesto toho obe strany prijmeme v danom momente také, aké sú, so všetkými ich emóciami?
Náš postoj
Náš postoj
Pred tým, ako do konfliktu medzi dvoma deťmi zasiahnete, zaujmite neutrálny, nesúdiaci postoj. Nikto nie je vinník a nikto nie je obeť. Toto je tá najťažšia čast, z ktorej následne plynie vaša reakcia. Keď sa vám podarí nezaujať nikoho stranu bez ohľadu na to, ako očividný sa vám zdá vinník a jeho úmysel byť, dokážete obe deti sprevádzať vo svojich emóciách, venovať im empatiu a vyliečiť práve vzniknutú ranu.
Ako môžete reagovať
- Zaujmite neutrálny postoj a nepátrajte po úmysloch, ktoré viedli k danej situácii.
- Zoberte dieťa, ktoré utrpelo ujmu, do bezpečia a venujte mu empatiu tak dlho, ako to bude potrebovať. Nezlahčujte bolesť, ktorú cíti. Keď sú v emóciách obe deti, venujte empatickú slučku obom. Ako empatická slučka vyzerá, som podrobne opísala v tomto článku>>>.
- Keď prvé dieťa zo seba dostane všetky emócie a čiastočne sa ukľudní, obráťte svoju pozornosť na druhé dieťa a zistite, v akom emocionálnom rozpoložení sa nachádza. Cítite jeho hnev? Možno aj trochu strach? Alebo sa už bezstarostne hrá ďalej? Na základe jeho emocionálneho rozpoloženia zistíte, čo robiť ďalej.
V prípade, že sa bezstarostne hrá ďalej, nemusíte z jeho konania vyvádzať žiadne konsekvencie, aj keď spôsobil bolesť úmyselne. Svoju emocionálnu nálož už totiž svojim konaním uvoľnil.
V prípade, že vnímate hnev a možno dalšiu tendenciu zaútočit, ostaňte pri ňom. Jeden zo základných postojov nenásilnej komunikácie je, že všetko, čo robíme, konáme s úmyslom naplniť si nejakú svoju potrebu. Naše úmysly sú preto VŽDY „dobré“. Nie vždy však slúžiace k skutočnému naplneniu potreby. To však v danom momente nevieme. Snažte sa prísť na to, akú nenaplnenú potrebu si vaše dieťa snaží svojím konaním naplniť a pomôžte mu s jej naplnením inak.
- Sú obe deti ešte stále v emóciách, lebo práve medzi nimi vznikol konflikt, s ktorým si nevedia dať rady? Sprevádzajte ich konflikt. Buďte mediátorom a tlmočníckom. Nie sudcom a detektívom. Ako presne takáto pomoc s konfliktom vyzerá som detailne opísala v ebooku zdarma, ktorý si môžete stiahnuť tu >>>.
Vďaka tomuto postupu naučíte svoje deti, že:
Vďaka tomuto postupu naučíte svoje deti, že:
- ich pocity a prežívanie sú dôležité bez ohľadu na okolnosti a úmysly.
- sú vami videné a prijímané, aj keď občas na naplnenie svojich potrieb zvolia stratégiu, ktorá iným ľuďom ublíži.
- keď niekto sposobí bolesť im, nie je odsudeniahodný, ale má k tomu dôvody v podobe nenaplnených potrieb. Medzi súrodencov tak prinesiete viac porozumenia a pomôžete utužiť ich vzťah.
- rodičia sú tu pre nás a keď potrebujeme, prídu nám na pomoc.
Pokiaľ ťa zaujala téma riešenia konfliktov podľa princípov nenásilnej komunikácie, pridaj sa aj ty do facebookovej skupy Komunikácia srdcom. Nájdeš tam:
komunitu rodičov súzniacu s myšlienkami rešpektujúceho rodičovstva
odpovede na otázky ohľadne komunikácie s deťmi
diskusie ohľadne výziev rešpektujúceho rodičovstva
rozhovory s inšpiratívnymi rodičmi
pravidelný prísun inšpiracie, tipov a impulzov, ktoré ti uľahčia život s deťmi
a veľa ďalšieho obsahu úplne zadarmo!
