Kedy použiť ochraňujúce násilie a ako ho vysvetliť našim deťom?

Naša prirodzená reakcia po tom, čo sa naše dieťa rozbehne smerom k rušnej ceste, je inštinktívna. Konáme v snahe ochrániť naše dieťa od možného nebezpečenstva. Možno skričíme, možno dieťa silno schmatneme za ruku a stiahneme do bezpečia. Čo však urobíme po našom zásahu rozhodne o tom, čo si dieťa z tejto situácie odnesie a či sa vôbec niečo naučí aj do budúcna.

Ako reagovať pri a po tom, čo sme práve použili hrubú silu, aby sme ochránili naše dieťa od možného nebezpečenstva?

Formy násilia

  1. Fyzické násilie konáme, keď využívame svoju fyzickú prevahu a spôsobujeme druhej osobe fyzickú bolesť alebo keď prekračujeme hranice jej osobnej slobody. Napríklad: Bránenie vo voľnom pohybe, nútenie druhej osoby do nejakej činnosti.
  2. Psychické alebo duševné násilie je, keď voči druhej osobe využívame svoju moc a psychickú prevahu, aby sme jej spôsobili psychické utrpenie. Napríklad: kritizovanie, urážky, irónia, sarkazmus, manipulácia strachom, odopieranie lásky a tiež tresty a odmeny.
  3. Ochraňujúce násilie konáme, keď využívame svoju fyzickú prevahu nad dieťaťom k tomu, aby sme ochránili jeho samého alebo ostatných ľudí, prípadne predmety, od fyzickej, psychickej alebo hmotnej ujmy.

Kedy siahuť po ochraňujúcom násilí

  • V prípade, že hrozí, že svojim konaním dieťa fyzicky alebo psychicky ublíži sebe, alebo že ublíži inej osobe alebo zvieraťu.
  • V prípade, že konanie dieťaťa vedie k zničeniu alebo poškodeniu vecí alebo majetku.
  •  

Po ochraňujúcom násilí preto siahame iba v prípadoch absolútnej nevyhnutnosti, kedy svojím zásahom bezprostredne zabránime poškodeniu zdravia ľudí alebo zvierat alebo poškodeniu majetku.

Nie je preto dôležité, čo a za akých okolnosti sa presne stalo, ale to, ako reagujeme pri použití ochraňujúceho násilia a ako k situácii pristúpime po jeho použití.

Náš cieľ

Pravdepodobne už situácia samotná spôsobila, že sa dieťa spamätáva zo šoku, ktoré zažilo. Keď v tom momente, keď je už dieťa v bezpečí, naňho ešte začneme kričať a vyčítať mu jeho nepozornosť, prehĺbime jeho stresový stav.

Jeho schopnosť prijímať nové informácie je v tomto stave veľmi obmedzená a jediné, na čo sa v tej chvíli sústredí, je fakt, že je v ohrození a že sa stalo niečo, čo sa stať nemalo. My však chceme, aby naše dieťa porozumelo situácii a našej reakcii a aby si vedelo predstaviť dôsledky svojho konania v budúcnosti. Ako to docielime?

Ochraňujúce násilie podľa nenásilnej komunikácie

  1. V prípade nebezpečnej situácie vyslovte alebo skričte jasne a dôrazne „STOP!“. U nás slovo „STOP“ platí ako univerzálne heslo, ktoré používame, keď chceme zastaviť druhého človeka v jeho konaní. Či už v nebezpečnej situácii alebo aj pri hre, ktorá sa vymyká kontrole. U svojich synov ho v tomto kontexte používam od narodenia, a preto vedia, že keď poviem „STOP“, nie je to hra.
  2. Vyslovte príkaz, ktorý nepripúšťa žiadne „NIE“. Zároveň mu fyzicky zabráňte v ďalšom konaní. Napríklad ho rukou zastavíte, druhú ruku položíte na nôž a zvoláte: „STOP! Hneď teraz pusti z ruky ten nôž!“
  3. Vysvetlite dieťaťu čo sa stalo a empaticky načúvajte jeho reakcii. Nevyčítajte mu a neodcudzujte ho za to, čo sa stalo, čo urobilo, prípadne neurobilo. Nehovorte, že jeho vinou ste konali tak, ako ste konali. Vysvetlite mu situáciu tak, ako ste ju videli a zažili vy a aj to, ako a prečo ste sa tak zachovali. Neobhajujte sa však. Majte porozumenie voči jeho reakcii a emóciám na vašu snahu ochrániť ho. Tento krok pomôže vášmu dieťaťu zorientovať sa v situácii, ktorá sa práve odohrala a zároveň vyliečiť vznikajúcu traumu, ktorá sa v tomto okamihu vrýva do jeho podvedomia

Ako na to v praxi?

„Ty plačeš, lebo si sa veľmi zľakol, však? (pauza) Toho, ako som na teba zakričala a ako som ťa potom silno stiahla za ruku. To ťa zabolelo. (pauza) Ty si chcel prejsť cez ulicu, však? (pauza) A ja som videla ako práve ide auto, a tak veľmi som sa zľakla, že som ťa silno stiahla za ruku a skríkla STOP! A to ta tak veľmi vyľakalo…Snažila som sa ťa ochrániť, lebo mi záleží na tom, aby sa ti nič nestalo…(pauza)“

Pauzy pomôžu dieťaťu spracovať situáciu a dajú priestor precítiť všetky emócie, ktoré sa dostávajú sa na povrch. Dostanete sa do tzv. empatickej slučky, ktorú dookola vášmu dieťaťu opakujte tak dlho, až kým zo seba nedostane všetky emócie, ktoré sú s touto situáciou spojené a samo sa neupokojí.

Až po tom, ako dieťa zo seba dostane všetky emócie, ktoré boli spojené so situáciou, si môžete spoločne prejsť pravidlá prechádzania cez cestu, prípadne sa môžete k tomuto kroku vrátiť večer pred zaspávaním.

V akej situácii si naposledy použil/a ochraňujúce násilie? Pridaj sa do facebookovej skupiny Komunikácia srdcom a zdieľaj svoje skúsenosti a otázky ohľadne komunikácie s deťmi. Okrem toho tam nájdeš:

❤️ komunitu rodičov súzniacu s myšlienkami rešpektujúceho rodičovstva

❤️ odpovede na otázky ohľadne komunikácie s deťmi

❤️ diskusie ohľadne výziev rešpektujúceho rodičovstva

❤️ rozhovory s inšpiratívnymi rodičmi

❤️pravidelný prísun inšpiracie, tipov a impulzov, ktoré ti uľahčia život s deťmi

❤️ a veľa ďalšieho obsahu úplne zadarmo!

Páčil se ti tento článok? Zdieľaj ho so svojimi priateľmi!

Facebook
Twitter
LinkedIn
WhatsApp

EBOOK ZADARMO

10 princípov, ako vyriešiť akýkoľvek konflikt medzi deťmi

Zadajte prosím svoj email, na ktorý si prajete dostávať novinky z blogu.

Ako DARČEK odomňa dostanete Ebook s 10 princípmi, ako vyriešiť akýkoľvek konflikt medzi deťmi.

Picture of Dagmar Cmorej

Dagmar Cmorej

Som lektorka nenásilnej komunikácie podľa M.B. Rosenberga a v tomto blogu ti prinášam pravidelnú inšpiráciu a impulzy zo sveta rešpektujúcej komunikácie s deťmi.

Kategórie

Najnovšie články

Články do emailu

Chceš, aby som ti dala vedieť vždy, keď napíšem nový článok? Napíš mi tvoje meno a email a ja ti o tom dám vždy vedieť ako prvej/prvému.