Keď mal môj starší syn necelý rok, snažil sa postaviť na nohy a urobiť prvé krôčky. Rada som ho pri tej jeho snahe v tichosti pozorovala. Bolo pre mňa fascinujúce pozorovať, ako to neúnavne skúša aj napriek tomu, že sa mu to nie vždy darilo.
Na hudobnom krúžku, ktorý som s ním v tom čase navštevovala, to vtedy zaznamenala jeho lektorka a podišla ku mne: „Musíš ho chváliť! Vždy keď vidíš, že sa snaží postaviť na nohy a chodiť, nadšene mu tlieskaj a povzbudzuj ho! Deti potrebujú byt chválené, aby sa nevzdávali a boli spokojné!“
Hm, naozaj? Trochu som zneistela.
„Ty si taky šikovný chlapček!“
„Jeeej, no vidíš, jak ti to už ide!“
„No, krááásne si to namaľovala!“
„Keď si obuješ topánky, dostaneš cukrík!“
Počula som to vtedy zo všetkých strán. A priznávam, kým som sa nezačala zaoberať nenásilnou komunikáciou, neprišlo mi to vôbec zvláštne. Ani neprirodzené. Veď pochvaly a odmeny sú už stáročia stálou súčasťou našej výchovy a vzdelávacieho systému a rovnako boli súčasťou aj mojej výchovy, keď som bola dieťa. A keďže sú už na trhu tak dlho, musia predsa fungovať, inak by tu už presa dávno neboli.
Áno, fungujú. To súhlasím. Ale krátkodobo. A za veľmi vysokú cenu.
Čo hovorí na pochvaly a odmeny nenásilná komunikácia?
Vždy keď niekoho pochválime, odmeníme, ale aj vyhrešíme, či potrestáme, staviame sa do pozície sudcu. Sudca hodnotí to, čo dieťa urobilo, prípadne neurobilo, zo svojej nadradenej pozície. Následne rozhodne o odmene alebo o treste, ktoré si toto dieťa „zaslúži“. Manipulujeme tak správanie svojho dieťaťa tak, aby bolo motivované v budúcnosti jednať tak, ako si to praje on.
Týmto prístupom dávame jasne najavo našu nadradenosť a nie vzájomný rešpekt a bezpodmienečné prijatie. To sa vylučuje so základným princípom nenásilnej komunikácie a to, že všetci sme si hodnotou rovnocenní.
Naše dieťa sa naučí, že ten väčší a silnejší rozhoduje o tom, čo je prijateľné a čo už nie je. Pochvaly, odmeny a tresty sú súčasťou vonkajšieho motivačného systému. Dieťa začne jednať nie zo svojho vnútorného presvedčenia, ale zo strachu pred trestom alebo z túžby po odmene, pochvale a uznaní.
Pocit, že je ono samo a jeho výkon neustále hodnotené vedie k tomu, že sa dieťa začne primárne orientovať na výkon, porovnávať sa s ostatnými a dostane sa do dlhodobo súťaživého nastavenia. A tiež zatúži čím skôr byť ono samo v pozícii, aby mohlo hodnotiť a rozhodovať o iných. To vedie k neustálej túžbe po uznaní a po moci nad ostatnými.
Náš cieľ
Naším cieľom je, aby naše deti ostali v spojení so svojimi potrebami a jednali z vnútornej motivácie si tieto potreby naplniť. A tiež, aby vedeli rozoznať a reagovať na potreby iných a neriadiť sa slepo pokynmi z vonku. Aby vedeli urobiť samy seba šťastnými a nepotrebovali k tomu uznanie a schválenie nikoho iného. A aby nerobili to, čo zjavne na vlastný úkor robí šťastných len dospelých v ich okolí, ale odporuje ich hodnotovému rebríčku.
Ocenenie podľa nenásilnej komunikácie
Ocenenie podľa nenásilnej komunikácie
„Vidím, že si vyniesla smeti. Som veľmi spokojná, lebo je pre mňa dôležité, aby sme všetci prispievali ku chodu našej spoločnej domácnosti.“
Podľa princípov nenásilnej komunikácie chce každý z nás prirodzene prispieť k spokojnosti a k naplneniu potrieb ostatných, pokiaľ nám v tom nebránia vlastné nenaplnené potreby. Vychádzame preto z toho, že naše dieťa chce prispieť k spokojnosti ostatných členov rodiny a preto vynesie kôš. Nie preto, že za to dostane 5 eur, že bude nazvané „dobrým dievčatkom“, prípadne že za to následne môže očakávať protislužbu.
Vďaka tomuto prístupu síce možno naše dieťa nebude v 100 percent prípadoch robiť to, čo by sme si prijali. Zato však ostane v kontakte so svojimi potrebami, bude vnímať potreby iných a bude konať z radosti, ktorá je spojená s naplnením týchto potrieb sebe a ostatným.
Pokiaľ vás nenásilná komunikácia oslovila a chcete sa o jej princípoch dozvedieť viac, stiahnite si zadarmo môj ebook s 10 princípmi, ako vyriešiť akýkoľvek konflikt medzi deťmi. Zároveň sa hneď dozviete, keď na mojom blogu pribudne nový článok alebo informácia, ktorá vám nesmie uniknúť.
Špecializujem sa na nenásilnú komunikáciu s deťmi a pomáham rodičom riešiť každodenné konflikty s deťmi tak, aby k sebe našli cestu a aby každý dostal to, čo potrebuje. Prečítajte si môj príbeh tu >>>