Prečo vynútené ospravedlnenia nefungujú a čo robiť miesto nich

Od

Tiež občas hovoríte svojmu dieťaťu vetu: „A teraz sa ospravedlň?“

Pravdepodobne totiž chcete, aby sa vaše dieťa naučilo prevziať zodpovednosť za svoje chyby a ospravedlniť sa za ne. Čo si však pri tom my rodičia často vôbec neuvedomujeme je to, že tým učíme naše deti pravý opak.

Dokážete si spomenúť z detstva na nejakú situáciu, kedy vás dospelí nútili ospravedlniť sa niekomu druhému?

Ja si na takú situáciu veľmi živo pamätám

Bolo to ešte niekedy na prvom stupni. Zobrala som vtedy stoličku kamarátke spod zadku práve v momente, keď si chcela sadnúť. Tesne predtým ma totiž nazvala nie práve lichotivým prívlastkom a ja som sa na ňu fakt hnevala. Okrem toho sa mi zdalo byť vtipné, ako si sadla do vzduchu. Kto však vtipnosti tejto situácie nerozumel, bola o kúsok ďalej stojaca učiteľka. Zrazu stála pri mne a na tvári mala prísny výraz.

„A teraz sa pekne ospravedlň!“ prikázala mi.

Zrazu som bola stredobodom pozornosti celej triedy a cítila som hanbu, krivdu a naozaj veľký pocit viny, ktorý sa však ešte stále miešal s pobavením z celej tej situácie. Čo som však zaručene necítila, bola ľútosť. Ešte stále som totiž na ňu bola nahnevaná a teraz o to viac, lebo som sa kvôli nej dostala do tejto situácie.

„Prepáč,“ precedila som medzi zuby, po opakovanom naliehaní prítomnej učiteľky. Nie však preto, že som to tak cítila, ale preto, že som chcela, aby mi už dala pokoj.

Úloha bola splnená

V momente, keď som svoje vynútené ospravedlnenie zo seba dostala, bol pocit viny preč. Keby som v tom čase bola schopná takejto komplexnej analýzy situácie a mojich pocitov, zhrnula by som to do tejto vety: „Tým, že som povedala to, čo chceli, som vlastne odčinila to, čo sa stalo.“

Svojim ospravedlnením som v mojej mysli totiž môj podiel viny pri tejto situácii akoby vymazala. Akoby sa to nikdy nebolo stalo. Nerozmýšľala som nad tým, ako sa v tej situácii cítila moja spolužiačka a tiež som sa nenaučila, ako inak môžem vyjadriť svoje pocity voči spolužiačke, keď ma nabudúce nazve kvetnatým prívlastkom. O tieto vzácne momenty učenia totiž naším vynúteným ospravedlnením ochudobňujeme svoje deti.

Ďalšiu vec, ktorú sa deti vďaka takejto a podobnej situácii naučia je, že každá situácia má vinníka a obeť. Kto bol v tejto situácii obeť a kto vinník? Také jednoznačné to vôbec nebolo. Ona ma predsa nazvala prívlastkom ako prvá!

Z pohľadu nenásilnej komunikácie neexistuje ani vinník, ani obeť. Každý účastník konfliktu si totiž snaží len naplniť svoje potreby najlepšie, ako to v danom momente dokáže.

Náš cieľ

Naším cieľom je, aby sa naše dieťa

    •    dokázalo pozrieť na situáciu z metaperspektívy
    •    vcítilo do pozície druhého dieťaťa
    •    naučilo, ako podobnú situáciu riešiť v budúcnosti

Naším cieľom teda skutočne nie je to, aby sa naše dieťa ospravedlnilo. Tento posledný krok je totiž čisto dobrovoľný a vôbec ho preto neočakávajte.

Ako reagovať

Ako môžete svojmu dieťaťu pomôcť, aby dokázalo prebrať zodpovednosť za svoje skutky? Ako by vyzerala dokonalá odpoveď učiteľky v ideálnych podmienkach v mojej situácii z detstva?

  • 1. Popis
    Zreprodukujte svojmu dieťaťu to, čo sa stalo, z vašej perspektívy. Povedzte, čo ste videli a počuli. Pomôžete tak svojmu dieťaťu ujasniť si, čo sa stalo a aká bola jeho rola v tejto situácii.

    „Videla som ako si Marika práve išla sadnúť a ty si potiahla stoličku spoza jej zadku    .“

  • 2. Pocity a empatia
    Vzbuďte u vášho dieťaťa empatiu voči druhému účastníkovi konfliktu. Cieľom nie je vzbudiť u vášho dieťaťa pocity viny ani hanby. Hovorte preto neutrálnym a pokojným hlasom.

    „Čo myslíš, ako sa v tej chvíli cítila Marika, keď si sadla do prázdna? Hm...áno, aj ja si myslím, že ju ten pád mohol bolieť. Vidím, že má ešte stále slzy v očiach. Čo myslíš, ako sa cítila potom, keď zistila, že si tú stoličku zobrala ty? A ako sa cítila, keď sa všetci naokolo smiali?“

    Je v poriadku, keď vaše dieťa nebude vedieť odpovedať na všetky otázky. Už to, že sa nad nimi krátko zamyslí, prispeje k rozvitiu empatie u vášho dieťaťa.
  • 3. Potreby
    Opýtajte sa na možné motívy konania vášho dieťaťa. Akú potrebu si svojim konaním snažilo naplniť? Dokonca aj keď si myslíte, že odpoveď poznáte, opýtajte sa ho na to. Niekedy vás môže odpoveď vášho dieťaťa prekvapiť.

    „Čo sa stalo predtým ako si sa rozhodla tú stoličku zobrať? Chcela si trochu zábavy? Alebo si bola na Mariku nahnevaná?"

    Empaticky počúvajte, čo vám vaše dieťa hovorí bez toho, aby ste súdili, či jeho skutok bol primeraný alebo nie. Aj keby bol v popísanej situácii motív môjho konania zábava, stále je to relevantná potreba, ktorú som si v tom momente snažila naplniť.

  • 4. Možnosti nápravy
    Hľadajte spolu s vašim dieťaťom možnosti, ako by sa dala táto štrbinka vo vzťahu detí napraviť. Tá stratégia môže byť aj ospravedlnenie, pokiaľ ten impulz vychádza z vášho dieťaťa. Deti však majú vlastné geniálne stratégie, ktoré nás často dokážu prekvapiť. Napríklad aj pozvaním do hry môžu deti neverbálne vyjadriť: „Mrzí ma, čo sa stalo, chcem byť aj naďalej tvoja kamarátka."

    „Zdá sa, že Marika vyzerá byť stále smutná, z toho, čo sa stalo. Chceš aby sme za ňou išli a skúsili spoločne túto situáciu vyriešiť?

    Rešpektujte, keď vaše dieťa povie nie.
  • 5. Stratégie do budúcnosti
    Spoločne hľadajte možnosti, ako si danú potrebu môže vaše dieťa naplniť v budúcnosti inak.

    „Napadá ťa, čo by si mohla urobiť nabudúce, keď budeš na Mariku nahnevaná? Mohla by si možno k nej prísť a povedať jej, ako si sa cítila, keď ťa nazvala tak, ako sa ti nepáčilo. Môžeš ju tiež poprosiť, aby ťa volala tvojím menom, čo myslíš?“

Miesto toho, aby ste preto trvali na ospravedlnení, pomôžte vášmu dieťaťu prežiť naozajstnú empatiu a naučiť sa, ako sa napravujú štrbinky vo vzťahoch. To naozajstné učenie dieťa zažíva až vtedy, keď vidí, ako jeho správanie ovplyvnilo život a pocity ostatných. Prebratiu zodpovednosti totiž vždy predchádza empatia.

Chceš sa tiež so svojimi deťmi rozprávať inak ako doteraz a zaujala ťa nenásilná komunikácia? Už dnes môžeš urobiť prvý krok k harmonickejšiemu spolužitiu s deti tým, že 

Post Views: 589