Tiež sa niekdy cítiš taká napätá, že máš pocit, že pri najbližšej príležitosti vybuchneš ako granát? Keď to príde, vykričíš sa na svoje deti, manžela, domáce zvieratá aj rastliny. Necítiš sa pri tom vôbec príjemne a zároveň netušíš, čo to spôsobilo a ani ako tomu v budúcnosti predísť.
Nauč sa „žirafí výkrik“ a možno sa to už nemusí opakovať.
Ako dostať zo seba hnev a nezraniť pri tom ostatných?
Väčšinou sa mi to stáva, keď som unavená, hladná, nevyspatá alebo vystresovaná. Cítim veľkú dávku bezmoci a hnevu, ktoré vôbec neviem zaradiť ani ovplyvniť. Niekedy aj tuším presnú príčinu môjho stavu a aj tak ho vôbec nedokážem regulovať. Som podráždená a vytáča ma každá maličkosť, ktorá nebeží podľa mojich predstáv.
Nechcem si to ale pripustiť, a tak sa tvárim, akoby sa nič nedialo. Snažím sa správať normálne, ale vnímam, že sa mi to darí stále menej. Po čase začnem cítiť obavy a strach, lebo tuším, že to na mne začína byť vidieť. Cítim, že to zo mňa chce ísť von. Najbližšie sú pri mne moje deti a ja sa bojím, že to nich pri najbližšej príležitosti bez filtra vylejem. Výčitky svedomia a pocity viny mám už dopredu. Snažím sa to však zo všetkých síl prekonať a dúfam, že to samo odíde.
Moje deti akoby to v tom momente tušili. Hádajú sa ešte o čosi hlasnejšie, bijú sa ešte o čosi častejšie a nedoprajú mi ani chvíľku pokoja na sebaempatiu.
Čo mám teda robiť?! Snažiť sa to potlačiť? Mám dusiť svoju zlosť a čakať, že sa nejako zázračne stratí? Veď všetky emócie sú v poriadku, či nie? Alebo mám zlosť zo seba dostať? Ako to však mám urobiť tak, aby som pri tom nezranila svoje deti?
Nauč sa "žirafí výkrik"
Pojem „žirafí výkrik“ zaviedol zakladateľ nenásilnej komunikácie, Marshall B. Rosemberg. Označil ním verbálne vyjadrenie pocitov ako hnev, bezmoc, či agresivita, pričom je dôraz kladený na vlastné prežívanie, nie na obviňovanie, či kritizovanie druhých. Takýto výkrik je neškodný, lebo na nikoho neútočí.
Ako taký žirafí výkrik vyzerá v praxi?
Žirafí výkrik má len jeden krok: Pomenuj to, ako sa cítiš. Bez ohľadu na to, aké nepríjmené alebo z tvojho pohľadu neprimerané pocity cítiš. Ak cítiš nutkanie povedať niečo viac, pridaj k nemu ďalšie dva kroky. Svoje slová neadresuj nikomu. Len ich vikrič do sveta. A sleduj, čo sa stane.
- 1. Pomenuj, ako sa cítiš. Zvolaj to do sveta, pritom to neadresuj nikomu konkrétnemu.
- 2. Povedz, čo ti vadí.
- 3. Povedz, ako by si to chcela mať.
„Som taká unavená, že by som plakala!“
„Som totálne naštvaná. Už zase sú tu po celej zemi porozhadzované hračky napriek tomu, že som ich už dnes tri krát všetky upratala! Prijala by som si, aby som nestupila na žiadny predmet, keď vôjdem do izby!“
„Som nahnevaná, nervózna a mám chuť z celého hrdla kričať. Potrebujem chvíľku pokoja. Chcela by som si teraz na 10 minút sadnúť a zatvoriť oči.“
Ako sme sa to naučili z detstva?
To, ako sme sa my naučili zaobchádzať so svojimi emóciami, je pravý opak žirafieho výkriku. Naučili sme sa svoje pocity potláčať, lebo sme nadobudli predstavu, že prejavovať môžeme len tie, ktoré hodnotíme ako pozitívne. Preto keď sme nahnevané, podráždené alebo otrávené, snažíme sa naše pocity skryť a plávame dňom. Naše nevyjadrené pocity však z nášho tela neodchádzajú, ale zotrvávajú v nás vo forme energie. A práve pocity ako hnev, zlosť a nervozita spôsobujú, že sme napäté a správame sa tzv. pasívne agresívne.
Reagujeme neprimerane, sme netrpezlivé, kričíme pri najmenšej maličkosti, schmatneme dieťa za ruku a podvedomo hľadáme situácie, kde môžeme našu zlosť vyjadriť. Dostávame sa tak do začarovaného kruhu. Naša zlosť chce von a my ju nechceme pustiť.
Naše deti túto našu rozpoltenosť veľmi zreteľne vnímajú a spôsobuje im to podvedomý stres. Vidia zrýchlené a unáhlené pohyby, vnímajú podráždenie aj nervozitu, ale reakcie rodiča, ktorý sa snaží svoje emócie silou mocou potlačiť, tomu nezodpovedajú.
Žirafí výkrik prinesie okamžitú úľavu pre všetkých zúčastnených. Energia v našom tele sa uvoľní a to nevyslovené, čo ale všetci veľmi silno tušili a vnímali, sa zrazu dostane von. A keď si na konci dňa k tomu ešte doprajete čas prejsť procesom sebaempatie, dokážete odhaliť aj koreň vášho stavu a možno sa vám tomu všetkému nabudúce podarí aj predísť.
Zaujal ťa tento článok a chcela/a by si sa dozvedieť viac metód a techník, ako pracovať so svojimi poictmi v rodičovstve? Pridaj sa aj ty do facebookovej skupiny Komunikácia srdcom. Nájdeš tam:
komunitu rodičov súzniacu s myšlienkami rešpektujúceho rodičovstva
odpovede na otázky ohľadne komunikácie s deťmi
diskusie ohľadne výziev rešpektujúceho rodičovstva
rozhovory s inšpiratívnymi rodičmi
pravidelný prísun inšpiracie, tipov a impulzov, ktoré ti uľahčia život s deťmi
a veľa ďalšieho obsahu úplne zadarmo!
