Niektorí ľudia si myslia, že rešpektujúce rodičovstvo znamená, že deti dostanú vždy to, čo si zažiadajú. Iní si myslia, že byť rešpektujúci znamená, byť neustále milý, prívetivý a s úsmevom na tvári. V tomto článku som pre teba zhrnula 5 najväčších mýtov o rešpektujúcom rodičovstve a aj vysvetlenie, prečo sú tieto tvrdenia nesprávne.
1. Mýtus: Respektujúci rodičia sú vždy milí
Pravda je, že rešpektujúci rodičia majú voči svojim deťom úctu a snažia sa pochopiť ich potreby. Avšak, byť rešpektujúci neznamená, byť za každých okolnosti milý, s úsmevom na tvári a dobrou náladou. Byť rešpektujúci znamená predovšetkým, byť autentický a pre svoje dieťa transparentný. Tváriť sa, že sa nič nedeje a následne vybuchnúť, nie je ani transparentné, ani autentické a už vôbec nie rešpektujúce.
Pokiaľ si ani ty nezažil/a v detstve rešpektujúci prístup, možno si ťažko dokážeš predstaviť, že sa môžeš naučiť autenticky vyjadriť svoj hnev, sklamanie, frustráciu, či nesúhlas so správaním svojho dieťaťa bez toho, aby si ho pri tom zahanbil/a, ponížil/a či obvinil/a. A nielen to. Je možné s ním byť v takýchto chvíľach dokonca v spojení.
Rešpektujúci rodičia dokážu stanoviť jasné hranice, preberajú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a nesnažia sa získať obľubu svojich detí za každú cenu. Rešpektujúci rodičia rešpektujú pocity svojich detí, ale nepreberajú za ne zodpovednosť. Rešpektujúci rodičia vedia, že to najrešpektujúcejšie, čo môžu voči svojmu dieťaťu urobiť, je, komunikovať mu jasné a zreteľné hranice tam, kde tieto hranice sú. A to platí dokonca nie len voči vlastným deťom, ale aj voči komukoľvek inému, kto má tendenciu ich hranicu prekračovať.
Kto sa naučí jasne a rešpektujúco určovať hranice zistí, že určenie hraníc spája, miesto toho aby rozdeľovalo, tak ako si to často myslíme.
2. Mýtus: Rešpektujúce rodičovstvo znamená robiť to, čo si deti želajú
Toto je jeden z najčastejších mýtov o rešpektujúcom rodičovstve. Veľa ľudí si myslí, že deti vychovávané rešpektujúco budú zákonite rozmaznané, lebo im ich rodičia splnia každé želanie. Rešpektujúci rodičia však dokážu vidieť rozdiel medzi želaním ich detí a ich potrebami. Vedia tiež, že ich úloha je pomáhať naplňovať svojmu dieťaťu jeho potreby, nie splniť každé jeho želanie.
Ja som si kedysi tiež myslela, že byť rešpektujúci znamená, že sa musím vždy podvôliť. Že musím deťom vždy vyhovieť. Že musím upozadiť svoje potreby. Že sa musím obetovať. To bola moja predstava toho, čo znamená rešpekt.
Až vďaka nenásilnej komunikácii som sa naučila, že rešpekt začína vždy odomňa. Že bez toho, aby som ja rešpektovala svoje vlastné potreby a pocity, nebudem vedieť rešpektovať ani tie môjho dieťaťa, ani nikoho iného.
Až rešpektom voči sebe dokážeš pristupovať s rešpektom aj k ostatným.
3. Mýtus: Deti, ktoré sú vychovávané rešpektujúco, sú nesamostatné
Zdá sa, že mnoho ľudí si myslí, že deti, ktoré majú rešpektujúcich rodičov, budú vždy závislé a nesamostatné. Opak je však pravdou. Rešpektujúci rodičia dokážu u svojich detí rozoznať potrebu sebavyjadrenia či autonómie a miesto toho, aby ich potláčali, pomáhajú im ich naplniť. Napríklad tým, že svojmu dieťaťu dôverujú a nechajú ho robiť vlastné rozhodnutia, chyby a nebránia mu robiť veci samostatne.
Tým, že rodičia nepreberajú zodpovednosť za ich frustráciu v prípade, že sa im niečo nedarí, sa deti učia toleranciu frustrácie, samostatnosti a nerobia zodpovedných iných za napĺňanie svojich potrieb tak, ako to aj v dospelosti robí veľké množstvo ľudí.
4. Mýtus: Rešpektujúce rodičovstvo je o tom, byť so svojim dieťaťom kamarátom
Rešpektujúci rodičia majú skutočne blízky vzťah so svojimi deťmi, ale to neznamená, že sú ich kamarátmi. Rešpektujúci rodičia sú si vedomí svojej role, ku ktorej tiež patrí to, ukázať dieťaťu to, ako tento svet funguje, aby si jeho fungovanie dieťa časom osvojilo a osamostatnilo sa. A fungovanie tohoto sveta zahŕňa aj určité pravidlá a hranice, ktoré rešpektujúci rodičia pomáhajú svojim deťom zvnútorniť aj vtedy, keď sa to ich deťom nepáči.
5. Mýtus: Rešpektujúce rodičovstvo je nereálne a nepraktikovateľné
Niektorí môžu považovať tento prístup za nerealistický alebo dokonca za idealistický. Rešpekt však nie je žiadna ideológia. V rešpektujúcej výchove nejde o dokonalosť, ale o smer, ktorým sa chceme so svojimi deťmi uberať. Je to skôr o postupnom a trvalom zlepšovaní našej komunikácie a reakcií, než o krátkodobej snahe o dosiahnutie dokonalosti, ktorú pri prvom nepodarenom pokuse hodíme do koša so slovami:
„Nefunguje to, na moje deti to neplatí. Moje deti potrebujú pevnú ruku.“
Je to dlhodobý proces plný výziev a učenia sa, ktorý je postavený na vzájomnej úcte, empatii a rešpekte, a to tvorí ten najpevnejší základ pre silný vzťah medzi rodičmi a deťmi.
A pokiaľ aj ty máš dojem, že rešpektujúca výchova je len teória, ktorá v praxi nefunguje, pozývam ťa presvedčiť sa o opaku. V minikurze zadarmo Ako zvládnuť detské emócie ti ukážem, ako môžeš aj ty pristupovať k svojim deťom s rešpektom aj v tých najnáročnejších chvíľach a zároveň nepodporovať nežiadúce formy správania. Pokiaľ sú teda pre teba hodnoty ako vzájomný rešpekt, porozumenie a pevný vzťah so svojimi deťmi dôležité, veľmi rada ťa v v tomto minikurze uvidím.
- Praktické rady: Naučíte sa konkrétne techniky, ktoré môžete ihneď aplikovať vo vašom každodennom živote.
- Konkrétne stratégie: Získate stratégie, ktorými podporíte emocionálnu inteligenciu vašich detí.
- Zlepšenie komunikácie: Získate nástroje na lepšiu komunikáciu s deťmi aj medzi sebou navzájom.
- Hlbšie porozumenie emócií: Pochopíte, ako pracovať s detskými emóciami a ako na ne reagovať s rešpektom.
- Posilnenie vzťahov: Minikurz vám pomôže posilniť váš vzťah s partnerom aj s deťmi.
Teším sa na teba v minikurze!
