Vojna na Ukrajine v nás, rodičoch, vyvoláva už od svojho začiatku pocity úzkosti, strachu, smútku, zúfalstva, krivdy a hnevu. Naša potreba bezpečia a istoty je zrazu nenaplnená a aj napriek tomu, že vojna trvá už skoro mesiac, stále hľadáme správne slová, ako sa o vojne máme rozprávať s našimi deťmi.
1. Ako to máš ty?
Skôr ako sa pustíš do rozhovoru so svojimi deťmi, zamysli sa, ako vnímaš vojnu na Ukrajine ty. Zvykneš sa pri večerných správach rozplakať, si počas svojej interakcie s deťmi nesústredená a ustráchaná? Skôr ako sa pustíš do rozhovoru s deťmi, potrebuješ veľkú dávku sebaempatie, alebo empatie od niekoho iného.
2. Koho potrebu sa snažíš rozhovorom naplniť?
Zamysli sa, koho potrebu sa snažíš rozhovorom so svojim dieťaťom o vojne naplniť. Je to skutočne potreba tvojho dieťaťa, alebo to ty potrebuješ dostať zo seba von? Najdôležitejšia potreba detí do troch rokov je potreba istoty a bezpečia. Potreba informovanosti o aktuálnom dianí vo svete to v žiadnom prípade nie je.
Deti od 0 do 3 rokov
Deti do troch rokov nemajú mentálnu kapacitu pochopiť, ani spracovať myšlienky týkajúce sa vojny. Pokiaľ vnímaš napriek tomu nutkanie s nimi túto tému otvoriť, je dôležité uvedomiť si, že sa jedná o tvoju potrebu. Podľa nenásilnej komunikácie sme si sami zodpovední za naplnenie našich potrieb, preto skús aj ty nájsť inú stratégiu, ako si túto svoju potrebu naplníš.
Deti od 3 do 5 rokov
U troj- až štvorročných detí nastáva veľký mentálny skok a niektoré deti preto možno položia rodičom otázku ohľadne vojny, pretože niekde zachytili o vojne rozhovor, zahliadli úryvok zo správ, príapdne im o tom povedali súrodenci. Je preto dôležité pozorovať a vnímať svoje dieťa, či javí známky zvedavosti a následne s ním nadviazať kontakt a túto tému otvoriť.
Deti od 6+ rokov
Deti staršie ako 6 rokov, ktoré sa pohybujú v kolektíve iných detí, príjdú s najväčšou pravdepodobnosťou do kontaktu s realitou vďaka internetu, začujú úryvok rozhovoru svojich rodičov, prípadne im o aktuálnom dianí referujú súrodenci alebo staršie deti v škôlke a škole. Je preto takmer isté, že vnímajú, že sa vo svete niečo deje.
Zároveň veľmi citlivo vnímajú zmenu v našom správaní. Možno sme častejšie zamyslené a duchom neprítomné, ale deti hlavne vnímajú, že sme netrpezlivejšie a podráždenejšie, lebo máme plnú hlavu správ. Alebo, naopak, už nerobíme veľkú vedu z toho, keď tri dni po sebe jedia iba špagety, alebo že si v zime chcú obuď sandále. V kontexte aktuáleho diania vo svete sa nám totiž naše prolémy môžu zdať veľmi malicherné a nepodstatné.
U našich detí môžu tieto zmeny v kombinácii z úryvkami informácií, ktoré sa k nim dostanú, vytvárať pochybnosti, neistotu a strach, ktoré si deti potom vysvetlia po svojom.
U detí nad 6 rokov preto doporučujem iniciovať tému vojny zo strany rodiča, aj keď deti o túto tému nejavia aktívny záujem. Aj keby náhodou ešte skutočne nič nezachytili, je veľmi pravdepodobné, že sa tak veľmi skoro stane. A je vždy lepšie, keď sme zdrojom informácií našich detí my, ako spolužiaci zo školy.
3. Rozprávaj o vojne nenásilne
Vyhni sa pri rozprávaní o vojne rozdeľovaniu na agresora a obeť. Rozdeľovanie krajín na „úbohú Ukrajinu“ a „agresívne Rusko“ nikomu nepomôže. Nepomôže to ani našim deťom s pochopením situácie. Pokiaľ nazývame agresorom celú krajinu Rusko alebo dokonca Rusov ako národ, je veľmi pravdepodobné, že naše deti budú automaticky vnímať aj všetky ruské deti a ruských občanov ako agresorov.
Pokiaľ chceme nazývať veci pravým menom a neprispievať k násiliu, ktorého je teraz vo svete viac než dosť, hovorme o prezidentovi/vláde Ruska, ktorý sa rozhodol poslať na Ukrajinu vojakov, aby preňho získali ich územie. Keby o dôvodoch a pohnútkach tejto invázie boli obyvatelia Ruska pravdivo informovaní, s najväčšou pravdepodobnosťou by s inváziou nesúhlasili.
4. Použi analógiu
Deti pochopia aj komplikované súvislosti oveľa ľahšie, keď použijeme príklad z ich života. Môžeš to vykresliť na ich súrodeneckých konfliktoch, na hračkách alebo na príkladoch zo škôlky. Ja som pri odpovedi môjho syna na otázku, čo je vojna, použila analógiu nášho bytu.
Obyvateľom ukrajiny sa to nepáči a voči útokom ruských vojakov sa bránia. Presne tak, ako by sa to ani tebe nepáčilo, keby sa tvoj kamarát rozhodol ťa kvôli tvojej izbe udrieť. A to je presne vojna. Vojna je, keď vojaci krajín medzi sebou bojujú, najčastejšie o územie jednej z tých krajín.“
5. Venuj svojmu dieťaťu empatiu
Daj svojmu dieťaťu priestor prejaviť všetky svoje pocity spojené s vojnou a empaticky mu načúvaj. Nesnaž sa ich meniť, zľahčovať alebo logicky vyvracať. Ber vážne a odpovedz na všetky otázky, ktoré ti tvoje dieťa položí.
Na empatiu si nájdi dostatok času a nikam sa neponáhľaj. Jednoducho, buď tam preňho tak dlho, ako to tvoje dieťa bude potrebovať.
6. Riaď sa svojim dieťaťom
Je veľké umenie dať dieťaťu presne toľko informácií, ktoré je v danom vývojovom štádiu schopné prijať a spracovať a zároveň v ňom nevyvolávať neprimeraný strach, či úzkosť. Riaď sa pri tom svojim dieťaťom. Tvoje dieťa ti ukáže, či je na túto tému pripravené a či to, čo hovoríš, nie je už preňho príliš veľa.
Pokiaľ o tému má záujem, bude počúvať a bude aj aktívne klásť otázky. Je však možné, že pri tejto téme bude uhýbať pohľadom, pokračovať v hre, prípadne odíde v polovici tvojej vety z izby. Je to signál, ze ho táto téma zahlcuje, že mu nie je príjemná, vyvoláva v ňom neistotu, prípadne strach. Rešpektuj to a v rozhovore nepokračuj. Môžeš to skúsiť znovu o pár dní, prípadne vtedy, keď o to tvoje dieťa prejaví záujem.
7. Uisti ho, že vy ste v bezpečí
Je dôležité, aby si tvoje dieťa z celého vášho rozhovoru odnieslo, že vaša rodina nie je v bezprostrednom nebezpečenstve. Že sa vojna odohráva v inom štáte a nie za vašimi oknami.
Je tiež dôležité, aby vedelo, že aj napriek tomu, že si v poslednom čase možno podráždenejšia, alebo neprítomnejšia, že sa o seba a svoje potreby staráš a tým prispievaš k tomu, aby sa váš život znovu vrátil časom do rovnováhy.
8. Ubezpeč svoje dieťa, že si tu preňho
Pokiaľ ťa zaujal tento článok, je dosť možné, že by ťa mohla zaujať aj nenásilná komunikácia. Poznáš ju? Nedávno som začala pre teba o nej nahrávať aj podcast, kde riešim najčastejšie problémy v komuikácii s deťmi. Ak si myslíš, že by to mohlo byť niečo pre teba, môžeš si ho vypočuť tu, na všetkých podcastových kanáloch alebo na youtube.
Príjemné počúvanie!
